Pamätná záhrada obetiam holokaustu pri židovskom suburbiu má byť miestom symbolického posledného odpočinku bardejovských Židov aj miestom vyrovnania obyvateľov mesta.

BARDEJOV. Nielen Bardejov sa dodnes nevyrovnal s deportáciou tisícov Židov, ktorí boli v štyridsiatom druhom v jednom z prvých slovenských transportov poslaní na smrť.

Minulý utorok bola za účasti najmenej 200 obyvateľov mesta Bardejov a okolitých obcí a 75 pozostalých obetí odhalená Pamätná záhrada holokaustu.

Do mesta prišli potomkovia bardejovských Židov zo Spojených štátov amerických, Kanady a Izraela.

Bardejovská židovská komunita znova ožila

Záhrada spomienok, minulosti, spoločnej histórie a „nezabudnutia“ s menami 3 292 Židov znovu spojila komplex posvätných budov, bardejovské židovské suburbium s mestom.

Bardejovčanom a návštevníkom mesta bude pripomínať, že dejiny židovskej komunity sú aj dejinami Bardejova.
Bardejov bol vždy mestom mnohých náboženstiev a kultúr a židovská komunita tvorila po stáročia neoddeliteľnú súčasť jeho dejín.

Počas druhej svetovej vojny však došlo ku zlyhaniu morálnych, politických aj náboženských elít, čo znamenalo odsun takmer štyroch tisícov Židov z mesta. Väčšina z nich sa z koncentračných táborov nikdy nevrátila.

Medzinárodný projekt umožnila zbierka potomkov

Už pred dvoma rokmi sa na pochode solidarity v Bardejove zišlo viac ako 160 ich potomkov z celého sveta, aby si pripomenuli svojich mŕtvych.

Výbor na záchranu bardejovského kultúrneho židovského dedičstva (Bardejov Jewish Preservation Commitee) so sídlom v americkej Pasadene podpísal vtedy s bardejovskou radnicou oficiálnu dohodou o výstavbe pamätníka.

Investícia bola realizovaná zo zbierok potomkov bardejovských židovských rodín a ich priateľov prostredníctvom pasadenského výboru. Mesto prispelo symbolickým prenájmom pozemku a záväzkom prevádzkovania a správy monumentu po jeho dokončení.

Projekt mal medzinárodný charakter. Investorom bol americký výbor, ideovú myšlienku stvárnil architekt Gyora Solar z Izraela, ktorý sa zaslúžil aj o ocenenie Bardejova cenou UNESCO. Technicky a projektovo myšlienku pretvorila kanadsko-slovenská architektonická firma Olejar Architekt.

Jedinečný monument: Nikdy viac

Pamätník pozostáva zo štrnástich veľkých granitových tabúľ v tvare židovských náhrobkov s menami viac ako 3-tisíc bardejovských obetí zoradených podľa rodín. Dve z nich sú prázdne, pre prípad, že by sa vo výskume objavili ďalšie.

Ďalších päť tabúľ zobrazuje históriu komunity, ktorá tu pred vojnou žila. Jedna tabuľa je venovaná menám Spravodlivých z Bardejova, ktorí Židov v meste zachraňovali pred smrťou počas druhej svetovej vojny.
Uprostred pamätnej záhrady sa nachádza aj monument v podobe Dávidovej hviezdy z vápenca a ocele s nápisom „Nikdy viac“, ktorá je umiestnená na železničných koľajniciach pripomínajúcich tie, po ktorých boli Židia z Bardejova deportovaní.

Hlavným posolstvom podujatia bolo, aby sa súčasné a budúce generácie vyrovnali s touto smutnou históriou, nezabudli na obete holokaustu a nedopustili, aby sa odohrávali akékoľvek formy rasového násilia, xenofóbie a etnickej alebo náboženskej neznášanlivosti.

Povedali zúčastnení

„Tabule s menami predstavujú veľké náhrobné kamene a symbolizujú miesto posledného odpočinku ľudí, ktorí sa nikdy nevrátili. Hlavne sa teším z výsledku a prial by som si, aby tento pamätník bol otvorený, živý a aby sa mesto o to dôstojne staralo. Dôležité je, aby sa takéto veci už nikdy neopakovali. Boli sme teraz dva dni v Maďarsku a veľmi ma znepokojilo, že tam majú fašistickú stranu. Pripomínať si túto históriu je dôležité hlavne pre naše deti a budúce generácie,“ prezradil autor návrhu pamätníka, svetoznámy architekt a odborník na svetové dedičstvo Gyora Solar, ktorého predkovia pochádzajú z neďalekých Raslavíc.

„Narodil som sa v roku 1935 v Bardejovskej Novej Vsi. V roku 1944 nás zobralo gestapo do koncentračného tábora. O rok som sa vrátil naspäť a v roku 1949 sme odišli do Izraela, kde som chodil do školy a potom do Ameriky. Tam s rodinou žijem dodnes. Keď som tu prišiel pred rokmi, nebol som spokojný s tým, že ľudia nevedia nič o židovskej komunite v Bardejove. Chcel som, aby vedeli o tom, čo sa tu stalo, o holokauste v Bardejove. Samozrejme, priestory suburbia by sme chceli zveľaďovať aj ďalej, ale politická situácia s ním súvisiaca je momentálne veľmi komplikovaná. Boli by sme radi, aby sa z toho stalo naozaj jedno dôstojné, kultúrne miesto. A dúfam, že nezabudneme,“ prezradil otec myšlienky a predseda Bardejov Jewish Preservation Committe, 79-ročný Emil Fish z americkej Pasadeny.

Pavol Hudák z občianskeho združenia Vita in suburbium sa spoločne so svojím synom Petrom už osem rokov venujú životu a histórii židovskej komunity v Bardejove. Po odhalení pamätníka nám povedal: „Osobne si myslím, že Bardejovčania mali teraz prvýkrát možnosť vidieť emócie a spomienky potomkov početnej židovskej komunity na osud ich rodín a tragédiu holokaustu, ktorá sa odohrala aj v Bardejove. Po sedemdesiatich rokoch znova zazneli vo verejnom priestore židovské modlitby, videli sme, ako sa ľudia po desaťročiach stretávajú a ako ocenili spravodlivých Bardejovčanov. Myslím, že Bardejov sa konečne prebudil. Ľudia majú teraz možnosť pochopiť, čo znamená a čo dokáže jednoduchá ľudská nenávisť, keď sa v človeku niečo zlomí a jeden druhého dokáže znenávidieť tak, že ho pošle na smrť.“

Najstaršia, 95-ročná účastníčka spomienky Magda Davidova, ktorá prežila hrôzy koncentračného tábora, po slávnosti len ťažko hľadala slová: „Prepáčte, je to pre mňa veľmi silný zážitok. Plakala som. Žiaľbohu, ani teraz nemám dôveru. Obávam sa, aby dnešní mladí ľudia nedovolili, aby sa táto strašná história mohla znova zopakovať.“

mh

Názor

Myslíte si, že extrémizmus je spojený s nedostatkom a krízou? Je to únikové riešenie alebo skôr hľadanie vinníka? Prečo na Slovensku narastá a čo je podľa vás jeho podstatou?

Podľa mňa by sme na Slovensku mali hojnosť, ak by sme nevolili ľudí, ktorí sa chovajú neslušne a prekračujú dobré mravy. Najprv si zvolíme takých, ktorí nás dovedú na mizinu a potom si zvolíme ľudí, ktorí majú dobré čižmy a budú kopať do tých zlých. Ak sme takto schopní uvažovať, tak potom je niekde veľká chyba. Zrejme vo vzdelávaní a slobode každého z nás. Sloboda ale súvisí hlavne s prijímaním zodpovednosti za celý stav. Jednoducho nás socializmus naučil nemať žiadnu spoločenskú zodpovednosť. Je to naozaj veľmi dobrý pocit mať plné brucho, pekný bytík, lacný rožok a dobrú embéčku. A nemať zodpovednosť. Šupito! Naozaj úžasný pocit. Ale ak niekomu poviete - teraz preber zodpovednosť za seba, za stav v krajine, za spoločnosť, za minulosť, za všetko, nuž to už taký dobrý pocit nie je. Avšak ak tú zodpovednosť prijmeš, ten pocit oslobodzuje. Pretože pravda oslobodzuje. A my na Slovensku sme v tejto situácii ešte niekde veľmi neslobodní.

V čom je problém? Ako môže národ takúto zodpovednosť nájsť a prijať?

Slovensko má nevyriešené veci z minulosti. My sme ako národ neprešli pokáním. Slovenský štát, holokaust, štyridsiaty ôsmy rok, päťdesiate roky, šesťdesiaty ôsmy. Jeden zločin za druhým. Všetko sme to iba prijímali a vždy sme sa snažili mať dobre. Nikdy v minulosti sme neriešili problém arizácií, nejakého postupného očisťovania, navracania majetkov a dôstojnosti ľuďom, ktorým sme ju zobrali. Jednoducho sme sa v tomto nikde neposunuli.

Prešiel nejaký národ v strednej alebo východnej Európe takýmto pokáním?

Neviem. Ale čítala som jeden príbeh o mužovi na Islande. Ten bol hladný, tak niečo ukradol. Aj keď ho nikto nevidel, po ostrove sa začalo šíriť, že je zlodej. Všetci vedeli, že ten zlodej je on. Celý ostrov vedel, že keď skončí zima, príde jar a sneh sa roztopí, prídu si poňho. Vedel to aj on, ale ešte chvíľu si dobre žil z nakradnutého. Na jar prišli do jeho dediny dvaja muži. Všetci vedeli, že to idú po neho. Prišli a zobrali ho a on s nimi bez všetkého išiel. Prijal svoju vinu aj trest. Celý ten čas žil v strachu a vedel, že to tak bude. Mohol sa nádejať, že sa to ututlá. Ale nestalo sa. Na ostrove to bol zákon a všetci to vedeli a rešpektovali ho. Prijal pokánie.

Ako sa dá s extrémizmom pracovať?

Musíme byť silní a hľadať riešenia tu a teraz. Odkrývať príbehy a hľadať riešenia.

mh

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári