Šarišská galéria získala unikátne diela Majstra Pavla z Levoče

Ide o neskorogotické drevorezby nevyčísliteľnej hodnoty, keďže sú to zachované originály.

Šarišská galéria v Prešove sa môže pochváliť jedinečnými exponátmi. Sprístupnila pre verejnosť tri diela Majstra Pavla z Levoče.

PREŠOV. Vďaka spojeniu Šarišskej galérie a prešovskej rímskokatolíckej farnosti tu slávnostne odhalili tri sochy z dielne Majstra Pavla z Levoče.

V Kostole sv. Mikuláša bolo kedysi plno diel tohto umelca aj jeho súčasníkov. Zničili sa však počas bojov medzi protestantmi a katolíkmi koncom 17. storočia. Vďaka neznámej osobe sa zachovali tieto tri.

Na Slovensku jedinečné

Uvedené drevorezby sú historickým unikátom.

„Sme galériou, ktorá sa môže pýšiť pred Slovenskou národnou galériou, lebo ani oni nemajú to, čo o chvíľu uvidíte,“ povedal krátko pred odhalením sochy riaditeľ Šarišskej galérie Rudolf Dupkala.

Ako povedal, najväčšia vďaka patrí historikovi a zamestnancovi galérie Jozefovi Ridillovi, ktorý je kurátorom výstavy, a dekanovi prešovskej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi Jozefovi Dronzekovi, ktorý bol ústretový a ponúkol tieto artefakty galérii.

Vzácnym hosťom bola aj Mária Spoločníková. Táto „dáma reštaurátorstva“ patrila k tým, ktorej ruky sa pred mnohými rokmi dotkli jednej zo sôch, Ukrižovaného z Prešova.

„My nemáme ani vedomie toho množstva krásy, čo okolo seba máme, mali by sme si to ctiť a vážiť. Už nikdy nebude 14., 15. či 16. storočie s takým veľkým myšlienkovým potenciálom,“ hodnotila reštaurátorka, ktorá sa pokladá len za „údržbárku“ toho, čo majstri vytvorili.

Očarili aj v zahraničí

Sochy už neslúžili pre liturgické účely, našli si teda svoje miesto v galérii, aby boli prístupné čo najväčšiemu počtu ľudí.

„Nech budú na svetle Božom a nie schované v pivnici,“ povedal s úsmevom dekan Jozef Dronzek. Podľa slov Jozefa Ridillu očarili aj v zahraničí.

„Táto socha bola v roku 2004 v najvýznamnejšom svetovom múzeu stredovekého umenia v Paríži a vzbudila záujem návštevníkov aj cirkevných hodnostárov,“ povedal na margo sochy Sediaceho Krista.

Jedinečné zobrazenie anatómie

Socha predstavuje bolestného Krista v tichom zamyslení medzi krížovou cestou a ukrižovaním. Melancholické črty tváre ostro kontrastujú s výrazným cievnym systémom.

„Toto zobrazenie cievneho systému na rozdiel od väčšiny zobrazení z tohto obdobia je anatomicky korektné. Tu sa ocitáme na stretnutí epoch medzi gotikou a renesanciou, lebo ide tu skutočne o štúdium ľudského organizmu,“ vysvetlil jedinečnosť Ridilla. Sochu odhalili počas slávnostného aktu, nachádza sa v priestore, v sklenej vitríne.

Vrchol tvorby

Druhou drevorezbou je Ukrižovaný z Prešova. O nej sa vraj jeden z najvýznamnejších historikov vyjadril, že „tvorba Majstra Pavla z Levoče vrcholí Ukrižovaným z Prešova“.

Tretím uvedeným dielom bola socha archanjela Michala. Podľa kýpťov sa dá zistiť smer rúk, atribúty – meč a váhy - sa však nezachovali.

Nie súkromne, ale pre všetkých

Sochy sú zasadené do stálej expozície Sakrálneho umenia 15.-19. storočia. Dve sochy boli pravdepodobne z oltárnej konštrukcie, tretia – Sediaci Kristus – bola určená pre súkromnú pobožnosť nejakého kňaza. Teraz sú už určené širokej verejnosti vďaka bezplatnému prenájmu rímskokatolíckej cirkvi pre Šarišskú galériu.

Tá by sa podľa slov riaditeľa Dupkalu mala už o pár mesiacov stať „najkrajšie odetou, najkrajšie vybavenou a najlepšou krajskou galériou,“ keďže je podaný projekt na rekonštrukciu vo výške 2,5 milióna eur, o ktorom sa momentálne rozhoduje.