Viliam Tarjányi je v Prešove už pojem. V muzikantskom prostredí je známy tak on, ako aj jeho syn, Viliam Tarjányi ml. Práve ten sa dožíva jubilea 60 rokov.
PREŠOV. Túžil po konzervatóriu a VŠMU, nakoniec skončil na gymnáziu. Rodinné prostredie v umeleckom duchu však nezaprel, vyštudoval husle, dnes funguje v Rade pre umeleckú činnosť, kde riadi a manažuje 11 umeleckých súborov.
„Je to pre mňa relax popri zamestnaní, pri muzike a súboroch fantasticky relaxujem,“ hodnotí Tarjányi. Za svoju 15-ročnú činnosť bol aj ohodnotený a bol mu udelený ďakovný list.
Srdce upísal dychovke
Veľmi blízko mal však odjakživa k dychovke. Je autorom knihy Prešovské osobnosti dychovej hudby. Pracoval na nej 3,5 roka a je na ňu právom hrdý. Aj preto, že v nej prináša verejnosti informácie, ktoré dosiaľ neboli nikde publikované.
„Málokto napríklad vie, že Ján Pöschl, uznávaná kapacita v oblasti dychovej hudby a prvý kapelník v Prešove, sedel v jednej lavici s Adolfom Hitlerom,“ hovorí o rodákovi z Linzu.
Fakty, o ktorých píše, sú dnes už minulosťou. Vtedajšia dychovka podľa jeho slov nemala v 60.-90. rokoch na Slovensku ani v Čechách konkurenciu.
Ako spomína, zväčša v nej hrali amatéri, ktorí ovládali husle a klavír, ale dychové nástroje mali v rukách prvýkrát. No pri hodnotení ich často považovali za konzervatoristov či študentov VŠMU.
„A pritom to boli gymnazisti, priemyslováci, ani jedného sme nemali z VŠMU.“
Na úrovni Knechtovej či Koščovej
Kniha je Viliamovým druhým dielom. Prvou bola kniha 50 rokov mládežníckeho dychového orchestra. Rád by pokračoval, ako to neoficiálne nazýva, v trilógii o osobnostiach.
„Dnes ich môžeme dať na piedestál na úroveň Katky Knechtovej, Katky Košovej a ďalších. Akú úroveň majú oni dnes, takú dosiahli muzikanti vtedy,“ hovorí o úspešných osobnostiach hudby.
Fantastická pamäť pomohla i na vojne
Za osobnosť hudby v súčasnosti sa však môže nepochybne pokladať aj samotný Viliam Tarjányi. Má takú hudobnú pamäť, že sa dokázal 5- 6–stranový koncert, či na husliach alebo na trúbke naučiť spamäti v priebehu dvoch hodín. „A dokonca som vedel, že v piatom riadku je nota v druhom takte fis,“ ohuruje pamäťou.
Spomína, že na vojne nikdy nepustili na vychádzku dovtedy, kým vojaci neovládali služobný repertoár.
„Ja som hneď na druhý deň mal vychádzku, lebo služobný repertoár, všetky tie vojenské marše, ktoré boli povinné, som ovládal v priebehu niekoľkých hodín spamäti,“ smeje sa.
Čerpať bude z otcových vzácnych kroník
Teraz však Tarjányi nosí v hlave najmä tretiu knihu. Má už aj obsah, osnovu a chcel by sa do nej pustiť po prázdninách. Na budúci rok to bude 100. výročie narodenia jeho otca.
„Vtedy by som to rád vydal, ale to by som musel pri nej sedieť deň a noc, takže sa to asi posunie na rok 2016,“ hovorí. Z otcových materiálov sa však chystá čerpať. Viliam Tarjányi st. si svojho času precízne viedol údaje o každom muzikantovi.
„Jeho kroniky sú raritou a už teraz sa o ne bijú múzeá, boli nesmierne vysoko ohodnotené. Je tam napríklad podpis Gagarina či anglickej kráľovnej,“ hovorí o skvostoch syn.
Tiež ho motivujú aj k napísaniu knihy o svojom otcovi. Ako však hovorí, vystihnúť by ho bolo veľmi ťažké.
Myšlienku však nevylučuje, takže možno sa raz pustí aj do takéhoto diela.
Profil
Viliam Tarjányi ml. sa narodil 9. 7. 1954 v Prešove, absolvoval ĽŠU v odbore husle.
Jeho profesijná cesta viedla pomedzi stredoškolské lavice, na post vychovávateľa, metodického inšpektora, pozície vedúceho, metodika, vysokoškolského odborného asistenta.
Pôsobil ako člen Posádkovej hudby v Banskej Bystrici, dychových orchestrov RKS Prešov, Sabinka, Sabinov, Uzlového klubu ČSD Prešov, dychovej hudby Vukovanka z Prešova, ako predník ľudovej hudby Dúbrava z Prešova.
Je organizátorom Medzinárodného festivalu dychových orchestrov Tarjányiho Prešov, ako umelecko-pedagogickej spomienky na zásluhy jeho otca.
„Vilo Tarjány vôbec nevyzerá na to, aby mohol oslavovať také významné jubileum. Ja ho poznám už roky a pre mňa je to stále akčný, mladícky vyzerajúci talentovaný muzikant, hudobný, objektívny kritik, entuziazmom nabitý, organizačne zdatný, umelecky cítiaci a obetavý tajomník Rady pre umeleckú činnosť, ktorý sa neúnavne stará o umelecké dianie na našej alma mater, napomáha udržiavaniu umeleckého ducha v prostredí, zvádzajúcom v ostatnom období tuhý boj medzi vedou a umením, peniazmi a umeleckým citom,“ povedal na jeho adresu Jozef Hrušovský, pedagóg, vedúci Katedry hudby na PU, kolega a priateľ.
map
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
