Remeslá v živote Rusínov je nová výstava v Múzeu rusínskej kultúry. Nechýbajú v rámci nej krosná či desiatky zachovaných výšiviek.
PREŠOV. Tradične maľované taniere, ručne vyšívané periny, zachované vidly, hrable, krosná. Tieto a mnohé ďalšie artefakty sú k dispozícii pre návštevníkov. Vernisáž otvorila riaditeľka Múzea rusínskej kultúry Oľga Glosíková.
Tkanie bolo kedysi muzikou
Otvorenie prebiehalo v miestnosti, ktorá prezentuje tkáčstvo. Stredobodom sú dve krosná, pričom práca na jedných z nich bola aj ukážkovo predvedená mladou devou v ľudovom kroji.
V rámci otvorenia sa svojou tvorbou prestavil Mikuláš Koneval z Kamienky (okr. Stará Ľubovňa). Báseň o tkaní predniesol práve za zvuku krosien.
„Muzikou v domoch našich rodičov bolo tkanie. Aj vyšívalo sa pri otvorení dvierok na peci, aby bolo vidno na vyšívanie,“ spomínala riaditeľka múzea.
Mikuláš Koneval sa v spomienkach vrátil do čias svojej mladosti.
„Symbol tkania bol ľan. A keď sa mladí išli vziať, niesli so sebou chlieb oviazaný ľanom. Bol to symbol toho, aby mali čo jesť a čo si obliecť,“ spomínal. Taktiež si živo pamätá aj tkanie.
„Mal som dvoch bratov. Spomínam, ako malý brat spal a mama búchala s krosnami. A on nič. A dnes sa chodí ticho po dome, aby sa dieťa nezobudilo,“ hovorí.
150–ročný kúsok odevu
V múzeu ukázali aj starý „lajblik“ – vestu, ktorá je časťou ženského kroja. Jeho vek odhadli na približne 150 rokov. A keďže pochádzal z rodiny, kde sa oň starali, ešte aj dnes sa v rodine majiteľa výnimočne nosí.
V expozícii sú k nahliadnutiu exponáty remesiel z interiéru aj exteriéru. Jedna miestnosť predstavuje tkáčstvo.
V ďalšej je bohatá výstava vyšívaných obrusov či maľovaných kraslíc. Zaujímavosťou sú napríklad zapožičané obrusy Heleny Lokšovej z Veľkého Šariša, ktorá ich vyšívala obojstranne. Mnohé sú už veľmi staré.
„Na tom starom plátne je pre nás podstatný vzor. Tak to neraz aj obšívame, aby sme ich zachovali,“ hovorí Glosíková.
Zbierali z celého severovýchodu
Na výstave je prezentované hrnčiarstvo, roľnícke predmety, staré kovania, kosy, cepy, vidly. Artefakty zbierali najmä z oblasti severovýchodu, okresov Svidník, Bardejov, Snina, Humenné.
Pri sťahovaní domu v Kamienke získali značnú časť jeho vybavenia. Ako hovorí riaditeľka, každý výrobok je pre nich pečaťou doby, z ktorej toho vyčítajú veľmi veľa. Výstava je stála.
Tkanie. Prácu na krosnách predviedla Mária z Kamienky.
Mária s riaditeľkou múzea (vľavo). Ukážka ľudového kroja.
„Lajblik“. Súčasť ženského kroja, tento má približne 150 rokov.
Kroje a výšivky. Je nimi zaplnená celá miestnosť.
Náčinie gazdu. Pohľad na vybavenie stodoly.
Prví návštevníci. Vypočuli si výklad po rusínsky. Foto k článku: Mária Pihuličová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári