Roky žije vo Veľkom Šariši (okr. Prešov), avšak nezabudol, odkiaľ pochádza. Ján Očkovič, známa osobnosť regiónu, aktívny propagátor a nositeľ ľudovej kultúry, po rokoch vydal o svojom rodnom Ďačove (okr. Sabinov) knižnú publikáciu.
VEĽKÝ ŠARIŠ/ĎAČOV. Vrúcny vzťah k svojmu rodisku zhmotnil do knižnej podoby. Kniha „Ďačov 1278-2013“, ktorá vychádza v týchto dňoch, je vyznaním lásky k rodisku.
Kniha dozrievala, symbolicky povedané, ako víno. Materiál na ňu zbieral autor už od študentských čias, chodil po archívoch, počúval príbehy starých ľudí.
„Už v 70. rokoch som mal vydať túto knihu, ale bola to trochu iná verzia, taká komunistická. Neboli však peniaze, chýbalo mi vtedy 500 korún,“ spomína Ján Očkovič. Dnes je aj rád, že vychádza až teraz.
Píše v nej bohato o histórii Ďačova, o obyvateľstve, kultúre, športe, postupnom vývoji a o mnohých ďalších zaujímavostiach.
Neúnavný zberateľ
Ján Očkovič je na okolí známou osobnosťou. Pôsobil ako učiteľ vo viacerých obciach, intenzívne pôsobil v oblasti športu, bol muzikantom, pôsobil v Šarišane, tvoril programy, založil Šarišských gavaľirov. A vždy všade čerpal poznatky.
„Všade, kam som šiel, som točil, nahrával, zbieral som, mal som veľmi veľa materiálu,“ hovorí. Zachoval takýmto spôsobom aj napríklad mnohé autentické vinšovačky z Vianoc.
S materiálom pomohli výrazne dve osobnosti, na ktoré autor zvlášť s láskou spomína. Prvým bol Nikifor Petraševič, gréckokatolícky kňaz, ktorý pôsobil v Ľutine (okr. Sabinov), zastupoval v Ďačove (okr. Sabinov) a odišiel v 60. rokoch do Maďarska.
Druhým bol historik Ferdinand Uličný, ktorý chodil prednášať po obciach a Ján Očkovič často s ním. Od oboch získal cenné materiály, ktoré použil pri písaní.
Dodnes živé spomienky
Hoci už roky žije Ján Očkovič vo Veľkom Šariši (okr. Prešov), kde sa priženil, nikdy nezabudol na rodisko. K Ďačovu ho viaže množstvo spomienok.
„Svadby, tradície, ale tiež aj robota. No najmä radosť. V minulosti bolo oveľa ťažšie, ale oveľa radostnejšie ako teraz,“ spomína. Dodnes má živo v pamäti svoje nedeľňajšie odchody do školy, keď ho kamarát s harmonikou odprevádzal.
„Bol mi žiaľ, lebo dievčatá sa prechádzali po dedine a ja som musel odísť v tom najlepšom, ale vždy som bol rád, keď som mohol zahrať parobkom na humne,“ hovorí s úsmevom.
Jednu takúto dievčinu, tiež učiteľku, si zobral i za ženu. So svojou manželkou Annou oslávi tohto roku 55. výročie svadby. Žijú si v tolerancii a úcte, hoci, nebolo to vždy najľahšie.
„Všade bol, všetko musel vidieť, vedieť a rodina bola na okraji,“ spomína jeho manželka Anna. A Ján to s pokorou priznáva, vraj častokrát boli jeho záujmy na úkor rodiny.
Krvopotne zaplatená
Pred rokmi knihu nevydal, lebo neboli prostriedky. Teraz ju Ján Očkovič vydal za vlastné peniaze, sporil celé roky.
„Predával som mlieko. Po pár halierov a tie som odkladal, neskôr centy. Boli to krvopotné peniaze,“ hovorí o neľahkej ceste.
Kniha vyšla v náklade 300 kusov.
Ján Očkovič však neľutuje ani štipku námahy pre toto dielo. Na okolí je dodnes známy svojou láskou k folklóru, ako skvelý kosec, ktorý sa ani v 82 rokoch nedá zahanbiť.
No okrem učiteľskej kriedy, huslí či kosy zvládol aj ihlu a dokázal vyšívať nádherné obrusy. Teraz sa chytil pera a ostane po ňom vzácna kniha.
„Chcel som trošku prispieť k poznaniu o živote ľudí a dianí v rodisku a aj takým spôsobom zachovať informácie pre ďalšie generácie,“ hovorí skromne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
