BARDEJOV/KURIMA. Pri Hati režú do dreva a v Kurime búšia do železa. Od roku 2012 organizujú každé leto výtvarník Martin Grega s kolegom Matúšom Stierankom remeselné workshopy. K drevosochárskemu pridali minulý a tento rok aj kováčsky.
Staroslovanská a keltská mytológia boli témy predchádzajúcich dvoch rezbárskych workshopov, ktoré sa vždy začiatkom júla konajú na Stierovej chate pri Hati za Bardejovom.
Ten tohtoročný trval celý týždeň, od pondelka 30. júna do piatka 4. júla. Témou boli príšery.
Vyrezávali príšery
„K voľbe témy ma inšpirovala kniha streetartových umelcov, ktorú som si nedávno kúpil vo Varšave. Obsahuje veľmi zaujímavé nápady a príšery. Teší nás, že záujem o prácu s drevom tu stále je. Za týždeň od zverejnenia termínu sme mali workshop obsadený,“ povedal nám organizátor a lektor rezbárskeho workshopu, výtvarník Martin Grega.
Primárne je kapacita sedem ľudí, tento rok pre veľký záujem prijali viac účastníkov.
„Nemáme veľmi záujem na tom, aby sa akcia stala masovou. Preferujeme kvalitu, ktorú môžeme poskytnúť menšiemu počtu ľudí. Je to aj kvôli priestoru, nákladom a účastníckym poplatkom,“ vysvetlil Grega.
Tento rok sa financujú sami
Organizátorský tím tvoria traja ľudia. Martin, jeho žena Janka a Matúš Stieranka, na ktorého chate za mestom pri rieke Topľa sa rezbársky workshop každé leto koná. Prvý a druhý rok im s financovaním pomohla jedna nadácia.
„Tento rok sme už nešli do žiadneho grantu, všetko financujeme z účastníckeho poplatku 50 eur. Sochy budú ako súčasť 'jarmočného baštovania' vystavené aj tento rok v Hrubej bašte,“ hovorí Martin Grega.
O čierne remeslo je menší záujem
Minulý týždeň pokračovali organizátori vo výuke remesiel aj kováčskym workshopom. Jeho druhý ročník sa konal v Kurime. Lektoroval ho profesionálny kováč Michal Kačmár z Prešova, ktorý poskytol aj väčšinu náradia, nákovy aj vyhňu.
Päť účastníkov si mohlo počas celého týždňa ukuť svoju vlastnú vec.
„Záujem o kováčsky workshop je menší, predsa len kováčstvo je ťažšie remeslo a ľudia sa do toho trochu boja ísť. Na rozdiel od drevosochárskeho tu nemáme žiadnu tému. V podstate ani nie je potrebná, pretože dosť času zaberie zoznamovanie sa zo základnými zručnosťami, ako je vyťahovanie, otáčanie a tvarovanie železa,“ prezradil Matúš Stieranka.
Pozvali aj profesora
Súčasťou workshopu bola aj prednáška profesora Technickej univerzity v Košiciach Františka Greškoviča, ktorý účastníkov vo štvrtok podvečer oboznámil so základmi tvárnenia kovov.
„Pri kovaní sú dôležité materiál a obsah uhlíka v železe. Kováči si napríklad nahrievajú tzv. vodné uhlie na vyššiu teplotu aj tak, že ho pokropia vodou. Poriadny kováč si náradie robí sám a väčšinou naň používa materiál s vyšším obsahom uhlíka (až 0,9%). Dôležité je, aby nástroj získal povrchovú tvrdosť. Nástrojová oceľ sa okrem kalenia musí ešte aj popúšťať. Popúšťaním sa uvoľnia pnutia v jadre. Kalí sa za teploty 900 °C, popúšťa sa pri asi 700 °C a aj rýchlosť chladnutia býva pri popúšťaní menšia,“ vysvetlil Greškovič.
„Naším cieľom je, aby si mohli ľudia vyrobiť vlastnú vec, odniesť si ju a tešiť sa z nej. Na workshope všetci pracujeme ešte na jednej centrálnej soche, ktorú potom vystavíme v poľsko-slovenskom dome,“ dodal Matúš Stieranka.
Podľa Gregu sa drevo tvárni oveľa ľahšie ako železo. „Kov jednoducho musíte spoznať. Ľudia majú väčšiu odvahu ísť do dreva ako do kovu. Pre prácu so železom sú viac ako inde rozhodujúce prax a skúsenosť,“ dodal Grega.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
