Aby zarobil peniaze na synovu operáciu, vrátil sa do profiringu. Boxoval s Kličkovcami, dnes vychováva mladých šampiónov. Je dlhoročným mestským policajtom v Stropkove, kde o ňom ani nevedeli, že boxuje, až kým neprišla správa o zavraždenom mafiánovi na Malorke, s ktorým mal v ten deň zápas. Reč je o Petrovi Šimkovi, čerstvo ocenenom Stropkovčanovi.

STROPKOV. Box je jeho celoživotná vášeň. Mestský policajt Peter Šimko má na svojom konte deväťsto zápasov, z toho takmer dvesto profesionálnych.

Raz už boxerské rukavice zavesil na klinec, ale synov zdravotný stav ho prinútil vrátiť sa do profiringu.

Vlani skončil s boxom druhý raz. Má 48 rokov, ale stále má ponuky na zápasy.

Venuje sa mládeži, prednedávnom získali jeho zverenci všetky tri medaily na slovenskom šampionáte.

Za svoj prínos pre región získal Peter Šimko ocenenie na podujatí My sme Stropkov.

Šimko: Box je férový

Laická verejnosť vníma box ako bitku. Podľa Šimka však ide o férový šport.

„V ringu vám nepomôže nikto. Musí si pomôcť človek sám. Keď boxer maká, trénuje, tak mu to ide, a keď nie, je to slabšie,“ vylučuje dlhoročný boxer, že by išlo o zákerný šport.

V ringu sa mu darilo. Boxoval aj s bratmi Kličkovcami. Tých však nezdolal.

„S obomi som prehral na body. S jedným som odboxoval šesť kôl, s druhým osem,“ hovorí bývalý majster Československa i Slovenska, dlhoročný reprezentant.

Šimko pochádza z Vranova nad Topľou, ktorý je mekkou pästiarskeho športu na Slovensku.

„Bol. Teraz je to tiež slabšie. No stále má veľkú základňu, ale som spokojný, ako je to v Stropkove,“ vraví tréner, ktorému v Stropkove prešlo rukami dvetisíc detí. Momentálne ich trénuje tridsať.

„Akurát je škoda, že máme slabú podporu zo strany rodičov. Časť z nich chce, aby ich deti boxovali a tento šport sa im páči, ale nie všetci. Niektorých chlapcov, ktorí voľakedy boxovali, ale rodičia povedali, že nebudú, vidím teraz, keď robím po nociach, podnapitých či sfetovaných. Pýtam sa, toto ste chceli, rodičia, nebolo by lepšie, keby chlapec boxoval?“

O jeho boxovaní netušili, až kým...

Mestským policajtom v Stropkove je Peter Šimko 24 rokov. Práca ho baví, päste používať nemusí.

„Mne sa stačí pozrieť a hotovo, určite nepotrebujem nikoho biť. A nie sú tu až takí zlí ľudia, ako sa hovorí.“

Stropkovčania poznali Petra Šimka ako mestského policajta, ale dlho netušili, že je špičkovým boxerom.

„Keď som prišiel do Stropkova, boxoval som, ale nikto o tom nevedel. Sem tam som prišiel s monoklom, ale inak nič. Až raz som boxoval na Malorke s jedným mafiánom, ktorého v ten deň zastrelili. A začali písať noviny – nórske, dánske, potom to bolo v Korzári, a tak sa ľudia dozvedeli, že boxujem. No to som už pritom profesionálne boxoval pätnásty, šestnásty rok,“ spomína.

Hoci s boxom skončil, stále mu vŕtajú v hlave ponuky z profiringu.

Syn ho drží pri športe

Pri športe, ktorému sa venuje popri práci celý život, ho drží syn.

„Prestal som s boxom, ale syn je obrnár. Mal mozgovú obrnu, ťažšie sme stáli a potrebovali sme peniažky na operácie. Rozmýšľal som, čo budem robiť. Kradnúť neviem, podnikatelia sa ku mne obracali chrbtom, tak si hovorím – robil si to celý život, vyskúšaj aj teraz – a vrátil som sa. Išiel som na prvý profi zápas po zhruba siedmich rokoch, bez tréningu. Potom som sa začal znovu trénovať. Peniaze, ktoré som si vyboxoval, išli na operáciu a na liečenia. Trvalo to dlhé roky, ale vyšli sme z toho a teraz je chlapec na nohách. To je základ. On ma drží, je aj mojím asistentom pri boxe,“ opisuje svoj príbeh.

„Mám aj staršieho syna. Tiež chodí sem tam boxovať, ale on je karatista. Keby bol mladší chlapec zdravý, bol by výborný, má bojovné srdce. Skúšal som, či nie je paralympiáda v boxe, žiaľ, nie je, hoci sú tam všetky možné športy,“ sklamane konštatuje.

Peter Šimko v detstve pästiarsky vzor nemal, skrátka ho to bavilo.

„Mal som asi deväť rokov, bol som menší nabijak a skúšal som, čo by som robil. Hral som futbal, dvíhal činky, skúšal aj iné športy, ale nič ma neoslovilo. Vo Vranove vznikal v tých rokoch boxerský klub a hneď ma to chytilo za srdce a odvtedy sa tomu venujem,“ opisuje svoje boxerské začiatky.

Trénoval po nociach

Šimkov ukrajinský súper Vitalij Kličko je primátorom Kyjeva, on takéto ambície nemá. Ocenený tréner nepije alkohol a udržiava sa vo forme.

Zdôrazňuje, že v boxe treba používať aj hlavu. Medzi svojimi zverencami má aj vysokoškolákov.

„Hovorí sa, že box je bitkársky šport, ale to je volovina. Aj teraz, ako trénujem chlapcov, vidím, že tí, čo majú rozum a dobre sa učia, perfektne boxujú. Na tento šport potrebujete reflexy, rozum, rozmýšľať v ringu. To nie je, že prídem a bijem sa ako niekde na dedine. Chce to veľké sebazaprenie. Viem, koľko ma to stálo úsilia. Keď som začal boxovať profi, predstavte si, že som robil napríklad do druhej do rána, a keď som vedel, že mám o dva – tri týždne ťažký zápas trebárs niekde v Španielsku, prišiel som zo služby domov, navliekol tepláky, závažie a šiel som behať, do rána do štvrtej. Prišiel som domov, dal sprchu a o dve hodiny naspäť do roboty. Ale dá sa to. Všetko sa dá zvládnuť, keď človek chce,“ dodáva boxer telom i dušou Peter Šimko.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári