Medzi ľuďmi sa povráva, že dedina stála o niekoľko kilometrov ďalej, v lokalite, ktorú dnes nazývajú Starý mlyn.
NIŽNÝ SLAVKOV. Obyvatelia obce Nižný Slavkov v okrese Sabinov, ktorá leží na hraniciach spišského a šarišského regiónu, si v sobotu pripomenuli 800. výročie prvej písomnej zmienky.
Názov tejto obce bol pravdepodobne odvodený od majiteľa usadlosti a dal sa chápať ako Slavkova dedina.
V priebehu existencie obce sa niekoľkokrát menil, vždy však išlo o slovenské či maďarské ekvivalenty.
Prvá písomná zmienka z roku 1214
Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1214, kedy už vraj na tomto mieste stál kostol sv. Anny, ktorý je dnes ako kaplnka súčasťou novšieho farského kostola. Okrem toho tu v tom čase bolo aj 12 rodinných domov.
Dedina medzi Levočskými vrchmi a Bachurňou zažila tatárske plienenie, nemeckú kolonizáciu, náboženské nepokoje, epidémie či iné katastrofy. Napriek tomu všetkému mala v roku 1905 okolo 1 350 obyvateľov.
Históriu obce nepochybne dokumentuje aj stará, tzv. Sedliacka dedina, kde sa ešte aj dnes nachádzajú pozostatky starých senníkov.
V doline Čierneho močiara ich bolo vraj tak veľa, že okoloidúcim pripomínali skutočnú dedinu a veľakrát sem zablúdili aj drotári či iní remeselníci, ktorí prišli ponúknuť svoje služby.
Margita Marčišovská hovorí o legende o zaniknutej obci.
Záhadný Ľaľatkov
Medzi ľuďmi sa však povráva, že dedina stála o niekoľko kilometrov ďalej, v lokalite, ktorú dnes nazývajú Starý mlyn. Či to mala byť pôvodná dedina, alebo nejaká iná, sa nevie.
"Starí ľudia rozprávali, že dedina sa volala Ľaľatkov a že sa prepadla, ale či je to pravda, to nikto nevie. Keď sme tam chodili pásť kravy, tak sme si na obed ľahli na trávu a počúvali sme, či sa neozývajú kostolné zvony z prepadnutej dediny," spomína si 82-ročná dôchodkyňa Margita Marčišovská.
K tejto lokalite sa viaže aj ďalšia príhoda, ktorú si ľudia odovzdávajú z generácie na generáciu.
Ondrej Kožár spomína, ako mu otcov brat rozprával, prečo dnes v strede Nižného Slavkova stojí kostol.
"Keď Ľaľatkov vzala veľká voda, žena s deckom nemala kde utiecť, tak vyšla na strechu dreveného kostola ku krížiku. Neskôr ju vraj našli utopenú a v rukách mala dieťa a kríž. Preto na tom mieste postavili 12 bratia kostol," hovorí rodák z dediny.
Starosta obce Jozef Kamenický vysvetľuje, že kameň dali previezť do stredu obce , aby pripomínal ľuďom dávnu históriu. Foto k článku: TASR/Ján Lašák
Nedokončený mlynský kameň
Ďalším historickým artefaktom je nedokončený mlynský kameň. Ten ležal možno storočia neďaleko dediny.
"Je to mlynský kameň, nejaký majster ho začal vysekávať, ale v jednej časti praskol a preto ho nechal na mieste. Pravdepodobne mohol byť pripravovaný pre starý mlyn v doline Čierneho močiara," hovorí starosta obce Jozef Kamenický.
Starší obyvatelia si kameň pamätajú, keď chodili na lúky pásť dobytok, tak na kameni hrali karty alebo pri ňom opekali slaninu.
Teraz niekoľko metrických centov vážiaci kameň s priemerom okolo 1,5 metra naaranžovali do stredu dediny, aby domácim i návštevníkom pripomínal kus ich histórie.
Drevenice sa zachovali dodnes, nepredávajú ich
Dejiny obce Nižný Slavkov, siahajú až do 13. storočia, jej históriu spred niekoľkých storočí stále pripomínajú staré drevenice.
Tie stoja v podstate po celej dedine, ale na väčšine z nich sa už podpísal zub času.
Podľa záznamov obecného úradu je v súčasnosti v tejto dedine s viac ako 800 obyvateľmi takmer 80 neobývaných domov, z ktorých väčšinu tvoria práve drevenice.
V jednom z takýchto drevených príbytkov sa pred 82 rokmi narodila aj pani Margita Marčišovská.
Ťažký život pod horami
Dôchodkyňa si spomína, ako si kedysi žili v podhorskej dedinke, kde sa pred vojnou hlavne gazdovalo.
Na živobytie sa tu vraj robilo ťažko, lebo polí bolo málo a aj tie boli v svahoch. Z mladosti si pamätá hlavné prekrásne lúky a drevenice.
"Za mojej mladosti tu boli všetko drevenice, možno len tri domy boli murované, čo mali väčší gazdovia. Nebolo tu žiadneho plota, že by tu boli ohradené dvory, každý mohol prejsť kadiaľ chcel pomedzi drevenice," hovorí pani Margita.
Neobývané domy však nikto nepredáva. Na jednej strane majú pravdepodobne veľa majiteľov, pretože ich potomkovia zdedili a na druhej strane, starší ľudia ich nechávajú pre svoje deti.
Veria, že si ich postupne poopravujú možno na chalupy a aspoň takto priľnú k rodnej dedine.
Ľudia tu chovali kone, kravy, ovce a voly, prasce či hydinu, tak, aby mal každý pre seba, čo potrebuje.
Vraj ani do družstva sa tu po vojne veľmi neagitovalo, lebo o polia v kopcoch nemali socialistickí družstevníci veľký záujem.
"Keď som mala 10 rokov, už o piatej ráno som vstávala a utekala som pásť kravy. To bol život inakší ako teraz. Aj keď sa chudobne žilo, veľa sa robilo, ale ľudia si jeden druhého vážili," hovorí dôchodkyňa.
Folklór uchovali dodnes
Spomína si, ako bolo veselo na dedine, hlavne po tom, keď sa skončili celodenné roboty. Povychádzali pred domy na cestu a hocikedy sa tu strhla tancovačka.
"Prišli dievčatá a chlapci s harmonikou a už sa spievalo a tancovalo. Nevadilo, že boli ustatí z roboty a bol všedný deň. V nedeľu poobede, ako sme vyšli z kostola, sme sa poschádzali na Kamence a bolo veselo, tak že sa chodili na nás aj staré babky pozerať," doplnila pani Margita.
Staré zvyky, ako si na ne pamätajú ľudia z Nižného Slavkova sa podarilo uchovať aj vďaka speváckej folklórnej skupine Slavkovianka.
Pozbierali staré pesničky z okolia, nacvičili pásma dokumentujúce svadbu, krstiny či ďalšie udalosti a tie pri rôznych príležitostiach posledných desať rokov predvádzajú na podujatiach.
Zaľúbenie v tejto obci našiel i Peter Valdman, prešovský lekár, ktorý tú oddychuje a trávi voľné chvíle.
"Do tejto drevenice chodíme už 35 rokov. Sú tu dobrí ľudia, dobrý vzduch a ticho, to, čo ja potrebujem," dodáva s úsmevom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
