Chovateľ: Východoslovenský kotrmeliak je unikátny holub

Za mladi Milan Pastor z Bystrého vo Vranovskom okrese holubárčil, teraz sa k svojmu koníčku vrátil.

Chová akrobatické holuby - východoslovenské kotrmeliaky, ktoré dokážu vo vzduchu rôzne kúsky. Má tiež bonsaje, medzi nimi i ocenené a kamene sui seki.

BYSTRÉ. Ešte na základnej škole choval Milan Pastor z Bystrého holuby. Potom sa presťahoval do bytovky, nemal na ne čas, ani priestor.

V rodičovskom dome si však pred tromi rokmi znovu zriadil holubník. Zvažoval, aké plemeno bude chovať a rozhodol sa pre akrobatické holuby.

Freestyle vo vzduchu

„Východoslovenský kotrmeliak bol vyšľachtený na území východného Slovenska, v Košiciach a Prešove. Je to poddruh orientálneho kotrmeliaka, ktorý má pôvod v Turecku. Rozdiel je taký, že východoslovenský má nôžky obrastené pierkami,“ hovorí holubár.

Opisuje svojich operencov: „Tieto holuby sú akrobatické. Volajú sa kotrmeliaky, ale robia doslova freestyle vo vzduchu, kotrmelce. Dokážu sa krútiť okolo krídla, okolo vlastnej osi, na niektoré akrobacie pozerá človek s otvorenými ústami. Klasické kotrmeliaky ako sú birgminhanské rollery, tie sa iba krútia. Východoslovenské sú unikátne, dokážu rôzne akrobacie.“

Holuby pravidelne trénujú

Na rozdiel od poštových holubov, ktoré potrebujú špeciálne zmesi na dlhé lety, potom na oddych a hniezdenie, akrobatickým stačí bežná vtáčia strava.

Samotné holuby nie sú ani tak drahé, ale keď už sú vycvičené, sú nepredajné. Chovatelia ich musia pravidelne trénovať. „Urobí sa výber kŕdľa, podľa charakteru a štýlu letu, aby vydržali pokope a robili čo najviac kotrmelcov a akrobacií. Potom sa taký kŕdeľ vezme do prepravky a vypustí ďalej od holubníka...“

Najväčší dôraz kladú chovatelia na odchov mladých, lebo tie tvoria základ budúceho kŕdľa. A pozor si musia dávať na jastraby, ktoré sa zavše na akrobatov ulakomia.

Netradičné plemeno holubov si získava obľubu. M. Pastor s tými svojimi zatiaľ ešte nesúťažil, ale chystá sa:

„Plánujem o nejaký rok, dva, keď už budem zabehnutý v chove. Robím to len tretí rok, takže je to ešte začiatočnícke. V Prešove existuje Klub východoslovenských kotrmeliakov a orientálnych rollerov, ktorý organizuje súťaže a výstavy...“

Učarovali mu bonsaje

Kým s holubmi sa Milan Pastor ešte len chystá na súťaž, iné je to s bonsajmi, ktorým sa začal venovať pred vyše štvrťstoročím na vojenčine v Plzni.

„Vtedy nebola literatúra, ani nič, zháňalo sa to kade tade. V Prešove bol jeden bonsajista, pán František Senderák, ktorý bol členom pražského Bonsaj klubu. S pestovaním začínal ešte jeho otec,“ spomína na začiatky. Milan Pastor bol pri vzniku prešovského Bonsaj klubu, tesne po revolúcii, ktorý mal spočiatku sto členov.

Ocenený hrab z Bystrého

„Postupne sa každý sám vybral tou cestou a po asi piatich rokoch, keď už som získal nejaké skúsenosti a zručnosti, chodil som do prírody a hľadať vhodné stromčeky na bonsaje. Potom bolo treba zohnať misky, čo v tých začiatkoch tiež nebolo až také jednoduché,“ vysvetľuje pestovateľ, ktorý v roku 1998 prvý raz vystavil svoj exponát na medzinárodnej výstave Bonsaj Slovakia na Agrokomplexe v Nitre.

V roku 2000 tam vyhral s hrabom hlavnú cenu. „Našiel som ho tu u nás, na kopci Stavenec. Stál na kraji lesa a padol mi do oka. Bol taký istý vysoký, ako je teraz, mal krásne rozloženú korunu, skrátka, príroda ho sama vytvorila. Ja som ho už len dal do misky a dotvaroval ho,“ opisuje víťazný stromček.

Ako dlho trvá, kým sa stromček dostane do podoby výstavného kusu? „Podľa toho, v akom je stave. Niektorý má také dispozície z prírody, že už netreba na ňom veľa robiť, dá sa dotvoriť možno za nejaké tri, štyri roky a niektorému to trvá aj desať rokov.“

Dnes má pán Milan Pastor mnoho bonsajov, upravuje takto i stromčeky v záhradke. Exotickejšie ázijské dreviny kúpil v záhradníctve, ale stále najradšej hľadá exponáty v prírode.

Kamene tvarované vodou

K bonsajom patria aj kamene - sui seki. Ich pomenovanie pochádza z japonských slov značiacich kameň a vodu. „Sú to kamene tvarované vodou. Sui seki sú súčasťou každej výstavy bonsajov,“ vysvetľuje M. Pastor, ktorého dva takéto kamene takisto získali ocenenia.

Milan Pastor z Bystrého tvrdí, že na svoje koníčky si vždy nájde dostatok času: „Holubom sa treba venovať aspoň hodinu denne. Bonsaje sú sezónna záležitosť. Najviac práce je v jarných mesiacoch, v lete sa už len polievajú a udržujú.“

Chová aj hovoriaceho papagája Alexandra ružovoprstého, v mladosti sa venoval i akvaristike. A jeho ďalšou vášňou bola hudba, pätnásť rokov pôsobil v dychovke Cementár z Bystrého, s ktorou zjazdil celú republiku.

Stromčeky v záhradke. Aj tie upravuje, akoby boli väčšie bonsaje.
Foto: frk