Už je nefunkčný a dokonca sa na vrchole kýve. Skupina nadšencov z Prešova mala počas víkendu v pláne skákať z neho s pomocou lán a kladiek technikou rope jumping.

PREŠOV. Sobota im veľmi nevyšla. Takmer celý deň totiž montovali na komín techniku a podvečer sa začalo blýskať, zdvihol sa vietor, laná im odfúklo až na cestu a zamotali sa do korún stromov. Skákanie preto v tento deň vzdali. Rozhodli sa pokračovať až v nedeľu.

Šancu skákať z komína prejavilo viac ako 30 odvážlivcov, ale odvahu nakoniec prejavila len malá skupina nadšencov. Tomáš Roguľa si chcel skok skúsiť prvýkrát a vraj ani nemusel dlho naberať odvahu.

„Mám už za sebou nejaké balančné prvky na lane, ale vždy to bolo dosť nízko nad zemou. Teraz to bude iné, ale nemám strach,“ prezradil nám počas montovania lán.

Samo Trávka už mal za sebou skúsenosť z minulého roku. Vlani totiž z tohto komína skákali po prvý raz spolu s českou skupinou, ktorá už mala viaceré skúsenosti. Zaujímalo nás, aké pocity má skokan.

„Je to neopísateľný pocit. Hore je ešte chvíľka váhania, vnútorného presviedčania, že na to mám, že to dám. Potom skočím, chvíľu sú v tele všelijaké tlaky, premietne sa mi v hlave celý život a potom príde eufória, úžasný pocit šťastia, adrenalín, ktorý ma nabije energiou,“ hovorí Samo Trávka.

Takto sa skákalo v roku 2013

Kornish: Nie sme samovrahovia

Organizátor akcie Štefan Mašľár alias Kornish nám potvrdil, že tieto skoky sú náročné na prípravu, ale bezpečnejšie ako bungee jumping. Pripomenul prípady, kedy sa pružné lano roztrhlo alebo sa skokan zranil a obúchal o strom, most či skalu.

„Trvalo síce dlho vytiahnuť hore 200-metrové laná a celú výbavu, ale viem, že je to bezpečné. Nie sme samovrahovia. Po odskoku zhora skokan naberie 130-kilometrovú rýchlosť, ale laná ho istia a dole brzdia,“ vysvetlil Kornish.

Vlani pozvali český tím aj preto, že ešte nemali výbavu. Celý rok vraj šetril, dokonca aj pod stromček si želal len kladky a laná, ale podarilo sa mu nájsť aj sponzorov, takže už majú všetko.

Mimochodom, tento adrenalínový nadšenec pracuje vo fakultnej nemocnici ako ošetrovateľ.

Baví to aj Slávku

Medzi odvážlivcami bola aj jedna žena. Slávka vlani absolvovala dva zoskoky. Prezradila, že sa ťažko odhodlávala a na prvý raz ju museli sotiť. Druhý raz sa už tešila a teraz si to prišla zopakovať.

„Najhorší je ten prvý moment, pohľad zhora do neznáma, ale keď už človek skočí, tak je to paráda,“ dodala. Rado je vraj odvážnejší. Skákal už aj dole hlavou s členkami priviazanými o lano.

„Strach tu je vždy, ale viem, že je to bezpečné. Horšie to bolo napríklad pri skokoch z mostov, tam nebolo žiadne zabezpečenie a nikdy sme nevedeli, ako to dopadne. Odskok je asi najťažší, potom sa hlava zresetuje a prichádza eufória, ktorá sa nedá zažiť pri ničom inom. Istia nás dve laná zhora, o jedno je pripnutý skokan a dve laná sú ukotvené na stromoch, takže keď skočíte, tie vás zabrzdia. Je to akoby systém lanovky,“ popísal zabezpečenie.

Slávka a Rado. Prvé skúsenosti už majú za sebou.

Výstroj. Laná im silný vietor odniesol a zamotali sa do stromov.

Samo Trávka. Hovorí, že po skoku cíti eufóriu, ktorá sa dá ťažko opísať.
Foto: ako

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári