Vďaka prekvitajúcim remeslám, obchodu a kultúrnemu životu zažilo mesto Bardejov svoj najväčší rozkvet v 15. a 16. storočí. Ani táto prosperujúca doba sa však nezaobišla bez zločinu.
BARDEJOV. Súdna kniha mesta Bardejov sa zaoberá takmer storočným obdobím a kriminálnych prípadov je v nej naozaj veľa. Najčastejšie sa vyskytujú krádeže, ktoré sú takmer úplne rovnaké ako tie dnešné.
V minulosti sa okrem peňazí a cenností kradli každodenné obyčajné predmety pre prežitie ako potraviny, zvieratá (dobytok a kone), šatstvo aj obuv.
Po chytení zlodeja s ukradnutými peniazmi sa vrátili majiteľovi, ale mestský súd si zvykol odrátať čiastku zo sumy na vyplatenie kata alebo mestskému sluhovi za vykonanie rozsudku.
Pre zlodejov bolo prichystaných niekoľko trestov. Najľahším trestom bolo doživotné vyobcovanie z mesta, ktorému predchádzalo bičovanie pri pranieri na námestí.
Česť byť „iba“ sťatý
Potupným a častým trestom bolo aj obesenie, z ktorého sa mohol zločinec po prihovorení, napr. rodiny, vyvliecť so sťatím hlavy, čo sa považovalo za menej potupný a miernejší trest.
Kniha uvádza takéto zmiernenie v prípade mešťana a člena mestskej rady Jána Schedlicha, ktorý okradol pána Jána Purlamtza o peniaze a iný hnuteľný majetok v roku 1591.
Vo väčšine prípadov sa však zlodeji vešali. Ako to bolo aj v prípade Valentína Holbovitza z Ondrášoviec, ktorý bol za krádež siedmich koní 20. októbra 1559 odsúdený a obesený.
Alebo aj v prípade richvaldského pastiera dobytka Ruténa Latzka. Ten zabíjal dobytok palicou a následne z neho predával kože. Popri tom vykrádal úle, spôsoboval škody v záhradách a kradol poľnohospodárske nástroje a zvieratá.
Za krádež ho ukrižovali
Okrem trestu smrti obesením a sťatím sú zvláštnosťou dva prípady z roku 1569 a 1596. V prvom prípade figuruje Bardejovčanka Anna Mutterová z predmestia. Za krádež medu a zničenie úľa ju postihol trest upálením.
Výnimočným druhom trestu je prípad ani nie sedemnásťročného Jakuba z poddanskej dediny Mokroluh.
Za niekoľko krádeží spáchaných v škole a dome mokrolúžskeho šoltýsa bol syn vdovy 16. februára 1596 ukrižovaný.
Radných za spreneveru stínali
V súčasnosti je jednou z najdiskutovanejších tém sprenevera peňazí a majetku a korupcia v samospráve. Bardejov sa bez toho, samozrejme, nezaobišiel ani v minulosti.
Konkrétne v dvoch známych prípadoch, v ktorých figurujú členovia mestskej rady. V roku 1602 Abrahám Zensel minul časť mestských peňazí na súkromné účely, za čo prišiel o hlavu sťatím.
Neskôr v roku 1618 pochodil rovnako Jonáš Czakan, ktorý bol pri sprenevere rovno prichytený a taktiež odsúdený na sťatie.
Autor: Damián Michalco
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
