Na jednom pódiu sa zišli kapely zo žánrovo úplne rozdielnych táborov. A fungovalo to.
PREŠOV. Areál na Okružnej ulici sa za slnečného sobotňajšieho popoludnia zapĺňal len pozvoľna. Ľubovnianski Millas Groove na to doplatili. Škoda. Spravili si síce koncertný zárez, ale hrali prakticky bez divákov. Tí sa začali trúsiť na Drinkin fest, až keď nastúpili Edo Klena a Klenoty.
„Dnes bolo málo ľudí, ale mal som lepšie predaje, ako trebárs na akcii včera, kde bolo veľa ľudí,“ povedal po vystúpení Edo Klena, ktorý ochotne podpisoval fanúšikom cédečká. Či už Republiku Šariš alebo najnovšie Láska a love.
Klena je bez zveličovania slovenská folková legenda, ale pred ôsmimi rokmi sa dal na inú cestu. S kapelou, možno povedať rockovou, začal obchádzať kluby a rôzne akcie a odvtedy hrávajú Klenoty prakticky nepretržite.
„Manažujeme si to sami, ale fakt je ten, že to funguje. Keď niekde prídeme, páči sa to, čiže nás zavolajú zas. Rok od roka hráme viac,“ potvrdil Edo Klena.
Mladá krv z Vranova
Po 51-ročnom duchom mladom bardovi prišlo na rad niečo úplne iné. Mladá krv z Vranova nad Topľou. Kapela Frequency sa za rok pôsobenia uchytila, hrávajú ich aj rádiá.
Nezaraditeľná hudba, uvádzaná ako alternative space pop, vlastný sound, svieže nápady, výborné inštrumentálne výkony a pôsobivý spev. Mladí chlapci z Frequency si publikum, už značne početnejšie, podmanili. Bolo sa aj na čo pozerať, lebo muzikanti neprestajne robili rošády na pódiu a vymieňali si nástroje.
„Kto sú oni? Veď je to výborné,“ nadchýňal sa rocker - štyridsiatnik, ktorý túto kapelu počul prvý raz. Nebol sám.
Frequency sú objavom tohoročnej sezóny a svojím výkonom na Drinkin feste to len potvrdili.
„Boli sme traja spolužiaci od prvého ročníka základnej školy až po koniec osemročného gymnázia a medzitým sme spolu chodili na základnú umeleckú školu, na klavír. Keď sme to úspešne absolvovali, zistili sme, že máme veľa času a každého baví aj iný nástroj. Tak sme sa stretli u mňa v izbe a keď sme si hrávali, skúšali, zistili sme, že niečo tomu chýba. Celkom správne sme zistili, že tomu chýba basgitara. Nakontaktovali sme sa na Mareka, s ktorým sme si hneď sadli,“ opísal bubeník Filip Zubko, ako sa Frequency zjavili na scéne.
Úplný žánrový skok prišiel po Vranovčanoch, keď pódium obsadila domáca Šarišská nátierka. Bol to skutočne riadny „náter“, aký sa hodí skôr do klubu a ktorý návštevníkov prikoval k zemi. Ľudia sa však bavili, aj tí, ktorí by na takúto hudbu dobrovoľne nešli, najviac však tancoval asi päťročný chlapček pod pódiom.
Trochu to pretiahli
V zábave, už na inú nôtu, pokračovala Hrdza. Veronika Rabadová spievala a tancovala ako o život, rytmiku spestril perkusionista Lukáš Maťufka, ktorý stál kedysi pri zrode tejto skupiny. Songy v duchu world music pripravili živnú pôdu pre headlinerov Drinkin festu Heľenine oči.
Po tom, čo svoj set Hrdza natiahla a po dlhšej zvukovke im do 22. hodiny, ktorá odbila nočný pokoj, veľa času neostalo. Možno trištvrtehodinka.
Nejakú „akademickú štvrťhodinku“ však pridali a odohrali plnohodnotné vystúpenie. Aj keď spevák Lynch väčšiu časť koncertu pre zranenie odsedel. V „skotačení“ ho však plnohodnotne nahrádzala najmä nová posila, basgitarista Durky.
Medzi prídavkami nechýbala ani hitovka, v ktorej sa spieva „volajte mestskú políciu, tí to dajú do poriadku“. A tak aj bolo. Mestskí policajti skutočne prišli, keďže zaznamenali sťažnosť obyvateľov okolia na hluk, ale to už open-air festival skončil, len dnu v podniku sa pozvoľna pripravovala afterpárty.
Zaujalo nás
Festivalové perličky
Podujatie pod holým nebom Drinkin Fest otvorilo brány svojho tretieho ročníka. Je to akcia spriatelených hudobných skupín, ktoré sa spoločnými silami podieľajú na fenoméne prešovskej hudobnej scény.
Za všetkým stojí komunita Umpax, ktorá je štúdiom i koncertnou plochou, ponúkajúcou priestor interpretom rôznych žánrov.
Na Drinkin Feste obvykle vystupujú len prešovské kapely (v minulosti napr. aj Komajota, Peha či legenda Mloci). Tento rok ich doplnili nováčikovia zo Starej Ľubovne a Vranova nad Topľou.
Headlinerom tretieho ročníka boli Heľenine oči. Pre speváka Martina „Lyncha“ Mihalčína bolo domáce obecenstvo výzvou. Netajil, že k svojim kapelám sa správa vrúcne a zároveň náročne, preto sa objavila i tréma. „Hrať doma je vždy iné ako hrať po festivaloch. Po prvé, je tu istý pocit zodpovednosti, keď hráš doma, pred ľuďmi, ktorých poznáš. Pred kamarátmi. A po druhé, nemusíš cestovať,“ prezradil Lynch.
Osud festivalu je neistý. Hudobné podujatie v tesnej blízkosti obytnej štvrte nie je niektorým obyvateľom po chuti.
Denisa Nováková
Frequency. Objav festivalu i sezóny.
Klenoty. Edo Klena s fanúšikmi, ktorí si kúpili album.
Šarišská nátierka. Predviedla tvrdú hardcorovú smršť.
Hrdza. Roztancovala seba i publikum.
Foto: frk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
