Objavom hudobnej sezóny je vranovská kapela Frequency. Znie tak, že by mohla vystupovať kdekoľvek na svete a nemohla by nezaujať.
VRANOV NAD TOPĽOU. V detskej izbe Filipa Zubka sa dali dokopy traja spolužiaci (okrem neho Mário Jenčo a Dominik Šandor), ktorí spolu trávili dni od základnej školy a navštevovali hodiny klavíra.
Pripojil sa k nim štvrtý Vranovčan, basgitarista Marek Nguyen a kapela Frequency bola na svete. Dnes, po asi poldruha roku, úspešne obchádza koncertné pódiá po celom Slovensku, hrajú ju rádiá a hovorí sa o objave sezóny, ktorý rozčeril slovenský hudobný rybník.
Neprišlo to odrazu
Keď začnú hrať mladé kapely, povedia si trebárs, že budú hrať punk, alebo metal. Frequency prišli s vlastným, neopočúvaným soundom. Sviežim, moderným, v dobrom slova zmysle neslovenským. Ako sa k nemu dopracovali?
„Ten sound nevznikol z večera do rána. Keď sme začali hrať, tak sme hrali to, čo nás baví. Robili sme to ďalej, počúvame veľa hudby,“ vysvetľuje Marek.
„Nešpecifikovali sme si na začiatku, čo chceme hrať. Žiaden žáner. Skôr sme hľadali, kam sa zaradiť,“ pripíja sa Filip.
Multiinštrumentalisti a speváci
Svoju nezaraditeľnú produkciu označujú ako alternative space pop, čo je vcelku priliehavé. Čo je však podstatné, všetci štyria členovia sú zruční muzikanti. Multiinštrumentalisti, ktorí robia rošády nástrojov i priamo na pódiu.
„Každý má svoj nástroj, ale rád zabŕdne aj do toho druhého. Tak si kradneme nástroje. Všetci sme vyštudovali klavír, čiže vieme hrať všetci na klavír, aj spev máme vyštudovaný,“ hovorí spevák Majo.
Spev je podstatnou zložkou Frequency a ako je známe, hlasy si cibria chrámovým spevom. „Je to perfektný tréning na vyvíjanie našich hlasov. Odkedy chodíme do zboru, sa spev veľmi zlepšil, je to poznať,“ potvrdzuje spevák.
Najprv skúšali slovenčinu
Kapela spieva texty v angličtine, ktorá k jej hudbe pasuje. Oni ju navyše neberú ako cudzí jazyk.
„Odmala sme sa s ňou stretávali. My sme generácia, ktorá žila s angličtinou každý deň,“ vraví basák Marek.
A hoci by sa mohlo zdať, že slovenčina sa k ich hudbe nehodí, Dominik toto tvrdenie mierne koriguje: „Naše prvé dva songy boli v slovenskom jazyku. Prvý sa volal Pišta vážne a druhý Lepší svet. Nie sú nikde zverejnené, začali v skúšobni a tam aj ostanú.“
Nedostihnuteľný Drišľak
Ako tvoria svoje piesne? „Kedy ako. Väčšinou je to tak, že niekto príde s nápadom a ten sa dotvorí na skúške. Alebo donesiem ja trochu viac ako nápad a tiež sa to dotvorí. Všetko sa vždy ukončí v skúšobni,“ vraví spevák, ktorého brat má vo Vranove vlastnú kapelu Noble Apocalypse.
Zo začiatku medzi nimi bolo cítiť rivalitu, dnes už nie, skôr sa ťahajú navzájom. A faktom je, že demografický vývoj nepustí a mladých skupín je ako šafranu.
Frequency nemajú vo Vranove veľa vrstovníkov, v skupinách hrávajú skôr starší muzikanti.
Bubeník Filip sa usmieva, že najväčšou vranovskou legendou je Drišľak a „keď to dotiahneme tak ďaleko ako oni, vtedy budeme frajeri“.
Polovica Frequency je na vysokej škole, basák ešte na strednej a spevák je momentálne neštudujúci.
Svoju budúcnosť vidia v hudbe. O plánoch však rozprávajú rozvážne a opatrne.
„Chceme ďalej robiť to, čo nás baví, robiť to čo najlepšie a to, čo príde, kam nás to dostane, to už je len pridaná hodnota. Nerobíme to za konkrétnym cieľom. Chceme to robiť stále čo najlepšie a čo príde, to buď prijmeme, alebo nie,“ zhrnul za všetkých bubeník Dominik.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
