Výročie SNP si pripomenú výstavou v múzeu aj v lese

Dobový vojenský výstroj i unikátne písomnosti uvidíte v prešovskom múzeu. V Mošurove si pripomenú SNP priamo v lese.

Dobový vojenský výstroj i unikátne písomnosti uvidia návštevníci prešovského múzea. V Mošurove si zas pripomenú 70. výročie SNP priamo v lese, kde sa v tom čase domáci ukrývali pred nemeckými vojakmi.

PREŠOV/MOŠUROV. Okrúhle výročie Slovenského národného povstania si pripomína Krajské múzeum v Prešove výstavou Na fronte. Pripravilo ju spolu s Prešovským klubom vojenskej histórie Dukla. Okrem SNP si výstava pripomína i 70. výročie začiatku Karpatsko-duklianskej operácie.

„Výstavou chceme poukázať, že územie Slovenska, hlavne územie dnešného Prešovského kraja, sa v roku 1944 stalo frontovým územím a taktiež priblížiť život vojakov na fronte. Z tohto dôvodu sme sa rozhodli, že nosnými časťami výstavy budú trojrozmerné predmety zo zbierok Krajského múzea v Prešove a členov klubu doplnené panelmi s dobovými fotografiami zachytávajúcimi život vojakov na fronte,“ povedal riaditeľ múzea Adrián Latta.

Uniformy rôznych armád

Návštevníci výstavy môžu na výstave vidieť originály vojenského výstroja (uniformy príslušníkov 1. československej armády na Slovensku, 1. československého armádneho zboru v ZSSR, 2. československej paradesantnej brigády, Červenej armády, nemeckého Werhmachtu a maďarskej kráľovskej armády), výzbroje (legendárny sovietsky samopal PPŠ-41 „Špagin“, nemecký samopal MP-40, taliansky samopal Beretta 38/42, pechotné pušky, guľomety, protitankové pušky) a predmetov dennej potreby, ktoré vojaci používali na fronte (rôzne hygienické pomôcky, čistiace pomôcky a prípravky).

Kukorelli varoval pred bombardovaním

Nechýbajú ani jedinečné písomnosti, či už zo strany povstalcov, vyzývajúcu na podporu SNP, alebo vyhlášku o stannom práve podpísanú ministrom vnútra Alexandrom Machom.

Môžeme tiež spomenúť telegram náčelníka štábu partizánskej skupiny Čapajev Ľudovíta Kukorelliho prednostovi hanušovskej stanice s informáciami, že v najbližšej dobe dôjde k zničeniu železničných viaduktov pri Hanušovciach nad Topľou, ďalej nemecký leták, ktorý po odzbrojení slovenských vojakov v Prešove vyzýval obyvateľov, aby nepodporovali povstalcov a partizánov.

Unikátny je aj nemecký leták v ukrajinskom jazyku, ktorý vyzýval vojakov Červenej armády, partizánov a povstalcov ukrajinskej národnosti k dezercii,“ doplnil riaditeľ.

Zachránila ich lesná kaplnka

Povstanie si pripomenú aj v iných mestách či obciach. Každoročne sa spomienková slávnosť koná pred kaplnkou sv. Apolónie v Mošurove (okres Prešov). Tá sa nachádza v lese a na tomto netradičnom mieste sa pamätníci i obyvatelia obce zídu znovu.

„Keď postupoval front, Mošurovčania sa pred Nemcami ukryli v lese, pri kapličke,“ objasnil dôvody starosta Stanislav Krajňák (nez.).

Ako uvádza publikácia o obci, Mošurovčania čakali na lúke pri kaplnke, či sa Nemci pomstia za streľbu slovenských vojakov. Bolo to 2. septembra 1944. Keď to v bezpečí prečkali, povedali si, že z vďaky na mieste postavia novú kaplnku, čo sa stalo v roku 1988.

SNP

Čo sa dialo pred 70 rokmi

Pred 70 rokmi vypuklo Slovenské národné povstanie. Jeho epicentrom bolo stredné Slovensko, bojovalo sa však aj na severovýchode Slovenska.

Pri príležitosti výročia pripravilo Krajské múzeum v Prešove výstavu Na fronte venovanú SNP i začiatku Karpatsko-duklianskej operácie, ktorá predznamenala oslobodenie tohto územia pred koncom druhej svetovej vojny. O tom, čo sa dialo pred 70 rokmi, nám povedal riaditeľ múzea Adrián Latta.

Na území severovýchodného Slovenska sa v rámci prípravy a organizovania Slovenského národného povstania uskutočnilo niekoľko akcií. 31. augusta 1944 sa začalo odzbrojovanie (operácia Kartoffelernte) jednotiek „Východoslovenskej armády“ nemeckými vojakmi. Operáciu „Kartoffelernte“ ukončili 2. septembra 1944. Medzi zajatými a internovanými vojakmi sa ocitol aj ich veliteľ generál Augustín Malár.

Odzbrojením „Východoslovenskej armády“ sa zrútil jeden z hlavných bodov pripravovaného povstania, a to využitie dvoch východoslovenských divízií ako pomoci postupujúcej Červenej armády pri prechode karpatských hrebeňov. Časť vojakov, ktorá sa nedala odzbrojiť, odišla k partizánom, časť vytvorila svoje vlastné partizánske jednotky (skupiny vojakov okolo plk. Mikuláša Markusa a pplk. del. Jozefa Vogla-Sokolovského).

Časť neodzbrojených vojakov prešla na stredné Slovensko, kde posilnila rady povstaleckej armády. Priame boje v rámci SNP sa územia severovýchodného Slovenska dotkli iba v jej západnej časti a to v okresoch Poprad, Levoča, Kežmarok.

Tam však rýchlym a silným útokom nemeckých vojsk povstalecké sily nestačili a boli nútené ustúpiť zo svojich pozícií. Ústup smeroval hlbšie na povstalecké územie. No o to častejšie boli na území dnešného Prešovského kraja prestrelky medzi hliadkami nemeckého Wehrmachtu, ktoré boli vysielané na protipartizánske pátracie akcie na jednej strane a partizánmi na strane druhej.

Musíme si uvedomiť, že územie dnešného Prešovského kraja bolo so súhlasom slovenskej vlády od prvej polovice augusta 1944 prifrontovým územím nemeckej armády. Od septembra 1944 boli strety s partizánmi každodennou záležitosťou.

Po zániku „Východoslovenskej armády“ sa partizánske skupiny stali jedinou domácou ozbrojenou zložkou národnooslobodzovacieho hnutia na východnom Slovensku. Preto sa stali partizánske základne a partizánmi obsadené obce terčom prudkých protipartizánskych operácií nemeckých jednotiek.

Začiatkom septembra 1944 začali dve veľké protipartizánske operácie v pohorí Čergova a v lesoch Slanských vrchov. Po niekoľkodenných urputných bojoch sa partizánom a vojakom, ktorí sa nedali odzbrojiť, podarilo preraziť nemecké obkľúčenie a ustúpiť na západ na stredné Slovensko.

Iba partizánske skupiny Čapajev a Stalin prerazili nemecké obkľúčenie opačným smerom a to na územie dnešných okresov Svidník, Stropkov a Medzilaborce, kde mali vykonávať dané úlohy z vyplývajúcich rozkazov velenia Červenej armády na podporu útočiacich jednotiek Červenej armády.

Od druhej polovice septembra 1944 sa pozornosť nemeckých protipartizánskych jednotiek obrátila proti ďalšej partizánskej oblasti a to v dnešných okresoch Snina a Humenné. Ani po čiastočných úspechoch nemeckých bezpečnostných orgánov sa nepodarilo eliminovať partizánske hnutie na východnom Slovensku. Nepodarilo sa im zlikvidovať partizánske oblasti, ktoré sa rozprestierali na území okresov Stropkov, Medzilaborce, Humenné, Snina.

Strety medzi protipartizánskymi hliadkami a partizánmi sa stávali čoraz brutálnejšími a vo viacerých prípadoch dochádzalo k vypaľovaniu a vyvražďovaniu obcí (Zlatá Baňa, Tokajík a iné).

Protipartizánske boje na východe republiky utíchli až po spojení niektorých partizánskych skupín s postupujúcou Červenou armádou koncom novembra 1944 alebo postupom týchto skupín ďalej na západ do tyla ustupujúcej nemeckej armády v decembri 1944 a januári 1945.

Význam Slovenského národného povstania pre severovýchod Slovenska môžeme vidieť v tom, že aj rozmáhajúce sa partizánske hnutie začalo viazať na seba nemecké špeciálne policajné a vojenské jednotky a tým sčasti miernili tlak nemeckých jednotiek útočiacich na povstalecké jednotky na strednom Slovensku.