Mnoho z vystavených prác, najmä od najstaršieho a už zosnulého umelca Martina Brezinu, doteraz ešte nikto nevidel. Jeho svet, tvorba syna Slavomíra aj vnučky Slávky bol pre mnohých návštevníkov prekvapením aj inšpiráciou. V kolekcii je vyše 130 ich rôznorodých diel.
PREŠOV. Slavomír Brezina poskytol na výstavu súbor diel svojho otca z rodinnej zbierky. Ide najmä o návrhy interiérovej a exteriérovej architektúry zo začiatku 30. rokov, tiež v štýle moderného klasicizmu aj art-deco.
Dokonca aj návrhy drevených hračiek, ktoré sa neskôr reálne vyrábali. Syn totiž chcel ukázať otcovu tvorbu aj z inej stránky. Zaujímalo nás, prečo inicioval výstavu troch generácií Brezinovcov práve teraz.
„Všetci sme mali okrúhle výročia narodenia. Otec 95, ja 60 a dcéra 30 rokov. To bola asi taká základná motivácia, ale ja sa stále hlásim k tomuto mestu, narodil som sa tu a mám veľa priateľov. Cítim to ako návrat k svojim,“ povedal na vernisáži Slavomír Brezina.
Kolekciu obrazov, dokumentov aj fotografií priniesol do Prešova aj preto, aby sa s úspechmi rodiny podelil aj s rodákmi. Netajil, že tu nie sú naposledy. Jeho vnuk je údajne veľmi talentovaný a verí, že o 10 rokov tu budú vystavovať už 4 generácie Brezinovcov.
Na otázku, kde najčastejšie čerpá inšpiráciu, odpovedal so smiechom, že všade. Niekedy ho zaujme kvet, inokedy lístok na strome, hra svetla a všetky tieto momenty sa snaží zachytiť na plátno svojou výtvarnou technikou. V mnohých jeho obrazoch sú motívy z Afriky. Obdivuje túto krajinu, ale aj bezprostrednosť tamojších obyvateľov.
Do depozitu galérie venovali 50 diel
Zástupca Miestnej organizácie Matice slovenskej (MS) Ján Matisko na vernisáži odovzdal Slavomírovi Brezinovi zlatú medailu pri príležitosti tejto výstavy aj životného jubilea. Riaditeľ Šarišskej galérie Rudolf Dupkala zase ocenil veľké gesto rodiny. Darovali totiž do depozitu vyše 50 umeleckých diel Martina Brezinu a syna Slavomíra.
„Majú trhovú hodnotu okolo 50-60-tisíc eur, ale umelecká je oveľa vyššia. Pre nás je to záväzok a vážime si, že tu ostane časť ich tvorby,“ uviedol Dupkala.
Kto sú Brezinovci?
Martin Brezina sa narodil v roku 1909 vo Východnej, po štúdiu umenia a architektúry sa v roku 1937 usadil v Prešove, kde bol jedným zo spoluzakladateľov DJZ. Neskôr v ňom pôsobil aj ako scénograf, no zároveň prednášal na Katedre scénického výtvarníctva a kostýmu na Divadelnej fakulte VŠMU v Bratislave. Jeho spolupráca s Jankom Borodáčom bola rozsiahla a vytvoril viac ako 600 scénických kompozícií nielen pre prešovské divadlo, ale aj iné slovenské a české mestá. Za svoje scénografické práce bol viackrát ocenený doma aj v zahraničí. Prešovu však ostal verný až do svojej smrti v roku 1997. Mnohí Prešovčania mu aj teraz chodievajú vzdať úctu k jeho hrobu na mestskom cintoríne.Slavomír Brezina sa narodil v roku 1944 v Prešove, študoval na VŠVU v Bratislave, maľbu asbolvoval u prof. Petra Matejku. V svojej tvorbe obľubuje tenkú hranicu, kedy sa figurálne stáva abstraktným a abstraktné konkrétnym a to všetko prepája s duchovným. Experimentuje aj s postmoderným štýlom, pracuje s vrstvením papierových materiálov, mriežok a fólií. V jeho tvorbe hrá dôležitú úlohu okrem svietivých farieb aj svetlo. Okrem maľby a kresby sa venuje monumentálno–dekoratívnym realizáciám pre architeketúru. V súčasnosti žije v Modre pri Bratislave.
Slávka Brezinová sa už narodila v Bratislave v roku 1975 a na VŠVU študovala pod vedením Vojtecha Kolenčíka. Absolvovala študijný pobyt v Dánsku. Stavila na grafiku, ale obľubuje znakovosť a tento princíp prenáša aj do väčších kompozícií, akrylov a kombinovaných techník. Žije a tvorí v Bratislave.
ak
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
