Radničné námestie ožilo dožinkovými slávnosťami

Aj keď tohtoročná žatva kvôli počasiu ešte nie je ukončená a prácu poľnohospodárom sťažujú politici aj pravidlá Európskej únie, cez víkend žili Bardejovčania oslavami dožiniek.

BARDEJOV. Minulú sobotu popoludní sa v centre Bardejova zišli stovky ľudí, aby spolu s poľnohospodármi nadviazali na tradičné slávnosti konca žatvy – Bardejovské dožinky.

Akciu usporiadalo Hornošarišské osvetové stredisko (HOS) spoločne so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou a poľnohospodármi bardejovského okresu.

Dožinkový sprievod s alegorickými vozmi, kombajnmi, traktormi a vozmi so zvieratami, ktorý odštartoval s parkoviska pred Kauflandom, prešiel ulicou Dlhý rad, sídliskami Družba, Obrancov mieru cez Komenského na Radničné námestie, síce prekvapila silná prietrž mračien, no začiatok kultúrneho programu bol už znova slnečný.

Na koláč nestačilo pásmo, mláťačka nesklamala

Okrem folklórnych skupín a výstavy poľnohospodárskej techniky boli pripravené aj starodávna mláťačka, mlátenie cepmi a ochutnávka najdlhšieho dožinkového koláča. Po prijatí dožinkového venca primátorom bola slávnosť oficiálne otvorená.

„Mláťačka je z roku 1920 a pochádza z obce Rešov. Stabilný motor pri nej je dieselový jednovalec Slávia chladený vodou a funguje perfektne. Všetko žito aj teraz, po takmer sto rokoch, vymlátila ako za starých čias,“ povedal nám organizátor Juraj Bochňa z bardejovskej HOS.

Oficiálny rekord vytvorili na námestí Bardejovčania napečením najdlhšieho dožinkového koláča na Slovensku. Na jeho zmeranie nestačilo pozvanému komisárovi ani päťdesiatmetrové pásmo. Certifikát o najdlhšom slovenskom dožinkovom koláči však nakoniec vydal.

„Dožinkový koláč meral 52 metrov a 40 centimetrov, takže sa nám podarilo prekonať slovenský rekord. Mal som ale malú dušičku, pretože výzva na jeho pečenie bola na internete iba necelý týždeň. Nakoniec sme ale oslovili dôchodcov a úniu žien, ktorí nám veľmi pomohli,“ povedal Bochňa.

Slovensko na to má

O dožinkách a potravinovej sebestačnosti, ktorá trápi aj bardejovských pestovateľov a chovateľov, sme sa porozprávali s Jozefom Ovšaníkom, predsedom regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Bardejove.

Slovo dožinky znamená ukončenie žatvy. Žatva, to bolo stále nielen veľa roboty, ale aj zabezpečenie ľudí na dlhšie obdobie.

„Som veľmi rád, že sa po dlhšom čase takéto dožinky konajú aj v našom meste. Aj keď tento rok sú trochu netradičné, pretože po siedmich týždňoch žatvy nemáme ešte vždy celý okres kvôli počasiu, dažďom a neprístupnému terénu zožatý,“ prezradil Ovšaník.

Bardejovský okres má 32-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy, z toho je 17-tisíc hektárov trvalých trávnatých porastov a 15-tisíc hektárov ornej pôdy. Na tejto sa dopestuje 5 700 hektárov husto siatych obilnín a asi 1 500 hektárov repky.

„Samozrejme, že Slovensko má na to, aby dopestovalo, vyrobilo a predávalo kvalitné potraviny. Veď pred pätnástimi rokmi sme boli takmer sebestační. A výkonnosť odrôd jednotlivých plodín odvtedy stúpa, rovnako ako úžitkovosť hospodárskych zvierat. Takže potenciálne by sme dnes jednoznačne mohli byť sebestační,“ reagoval na našu otázku, aký je jeho názor na aktuálne intenzívne diskutovanú otázku potravinovej sebestačnosti Slovenska, pán Ovšaník.

Na hrane konzumovateľnosti

„Problém je v tom, že pri vstupe do Európskej únie sme boli nútení znížiť poľnohospodársku produkciu o jednu tretinu. Surovo povedané, Slovensko nemalo byť výrobca, ale vytvoriť trh pre iných. Aj teraz sa robí všetko pre to, aby sme „nerobili“. Vytvára sa veľa rôznych programov a projektov na to, aby sme krajinu len udržiavali, ale nič neprodukovali,“ vysvetlil Jozef Ovšaník.

Podľa neho sú poľnohospodári obmedzení, nie sú motivovaní ani stimulovaní, aby vôbec vyrábali.
„Dnes nie je problém vyrobiť, ale predať a na trhy nás, žiaľbohu, nechce nikto pustiť. Poľnohospodárskej pôdy na Slovensku ubúda a svet je dnes, aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, potravinami presýtený.“

„Navyše slovenská legislatíva tomu vôbec nepomáha. Čo sa týka porovnania s okolitými štátmi, sme na tom so sebestačnosťou veľmi zle. Ide o to, čo sa k nám dováža a za akú cenu. Dovozy potravín na Slovensko sú niekedy naozaj kvalitou veľmi na hrane konzumovateľnosti, ale verejne sa o tom mlčí. Iné štáty si na svoj trh nepustili veľké reťazce a predávajú svoju produkciu. Je za tým jednoznačne politika,“ dodal Ovšaník.