Vo Vyšnom Kazimíri sú hrdí na históriu obce

Hoci počet obyvateľov nikdy nepresiahol 300, zdá sa, že ich nečaká boj o existenciu.

Hoci počet obyvateľov nikdy nepresiahol 300, zdá sa, že ich nečaká osud malých obcí zápasiacich o existenciu.

VYŠNÝ KAZIMÍR. Obec Vyšný Kazimír v okrese Vranov nad Topľou si vlani pripomenula 650. výročie prvej písomnej zmienky.

Hoci počet jej obyvateľov počas histórie nepresiahol ani 300, zdá sa, že ju nečaká osud malých obcí, ktoré zápasia o svoju existenciu.

Podľa skúmania historikov obec pozdĺž Kazimírskeho potoka v Pozdišovskej pahorkatine existovala už pred rokom 1363 a patrila do panstva rozhanovských šľachticov.

Zistilo sa, že usadlosť založili v polovici 14. storočia pravdepodobne chovatelia oviec rusínskeho pôvodu. Názov obce Kazimír vznikol podľa šoltýsa poľského mena.

Pôvodní obyvatelia obce sa okrem chovu venovali pravdepodobne drevorubačstvu, výrobe dreveného uhlia a dreveného riadu. V záznamoch sa spomína, že začiatkom 18. storočia sa tu dokonca varilo pivo. V obecných súpisoch z roku 1881 sa eviduje 25 domov a 151 obyvateľov.

Okrem Slovákov tu žili aj dvaja Maďari a osem Nemcov. Čo sa týka vierovyznania, evidovali 138 gréckokatolíkov, päť rímskokatolíkov a osem židov.

Bárkóciovci bolo popredným feudálnym rodom

Najvýznamnejším šľachtickým rodom, ktorý vlastnil obec, boli Bárkóciovci. Tí mali v panstve okolo 1300 poddaných v niekoľkých dedinách a boli jedným z popredných feudálnych rodov na Zemplíne.

"O našej histórii vypovedá aj obecný erb, na ktorom je znázornená vo fialovom poli vápencová pec. Tá je umiestnená na zelenom pahorku medzi dvoma stromami. Námet pochádza z nedávnej histórie, keď sa tu v polovici minulého storočia pálilo vápno," povedal starosta obce Michal Duda.

Historickým vývojom prešiel i názov tejto zemplínskej obce. Z pôvodného Ruského Kazimíra, či Veľkého Kazimíra s poľskými či maďarskými ekvivalentmi mena, sa od roku 1993 ustálil názov obce na Vyšný Kazimír.

Za najvýznamnejšieho rodáka z tejto obce je považovaný maliar Ján Grotkovský, ktorý sa tu narodil v roku 1902. Základy výtvarného vzdelania získal u Dezidera Orosza a neskôr študoval súkromne u E. Halásza-Hradila. Pracoval ako obchodný pomocník, od roku 1950 bol slobodný výtvarník.

Starosta pripomenul, že Grotkovský sa venoval predovšetkým krajinomaľbe. Zameriaval sa na územie od Vysokých Tatier po Východoslovenskú nížinu. Okrem toho však stvárňoval aj výstavbu industriálnej spoločnosti.

V obci myslia aj na kultúru

Napriek tomu, že obec Vyšný Kazimír (okres Vranov nad Topľou) má len 230 obyvateľov, v priebehu roka organizuje množstvo kultúrnych a spoločenských podujatí. Ich tradície sa postupne začali vytvárať po 2. svetovej vojne, keď tam vznikla spevácka skupina a hralo sa tam divadlo.

Významnou osobnosťou v dejinách školy a vyšnokazimírskeho kultúrneho diania bol učiteľ Michal Šaffa, ktorý pochádzal z Dlhého Klčova a v obci pôsobil 23 rokov.

"Nesmierne pracovitý a obetavý človek u nás nielenže učil, ale riadil knižnicu a v podstate celú osvetovú činnosť. Založil hudobno-spevácky krúžok, ktorý prezentoval ľudové zvyky a piesne z nášho regiónu. Okrem toho s nami nacvičoval divadelné predstavenia," spomína terajší starosta Michal Duda, ktorý kedysi rovnako hrával divadlo.

V roku 1972 po takmer dvoch rokoch ukončili výstavbu obecného kultúrneho domu, ktorý bol z dreva. Asanovaný bol v roku 1995 a na jeho mieste vyrástol nový s kompletným vybavením.

Keďže detí v obci bolo málo a držať školu bolo nerentabilné, v roku 1982 bola základná škola zrušená a odvtedy deti chodia do 12 kilometrov vzdialeného Vranova. Aktivity osvetovej činnosti sa však obec snaží obnovovať.

"Za významnej pomoci nášho spoluobčana vznikla opäť spevácka skupina, aby sme uchovali kultúrne dedičstvo našich predkov. S jeho prispením sme zakúpili kroje a skupina vystupuje na obecných slávnostiach a podujatiach," dodal starosta.

V obci sa pravidelne konajú majálesy, turistické pochody, plesy či posedenia s dôchodcami. Tradíciu si vybudovalo podujatie Jánske ohne, ale aj súťaže vo varení guláša. Neodmysliteľnou súčasťou sú aj oslavy dňa detí na Lysej hore, kde sa schádzajú stovky ľudí.

Rozvoj obce a jej kultúry závisí predovšetkým od ochoty a angažovanosti jej obyvateľov, preto sa tamojšie obecné zastupiteľstvo rozhodlo oceňovať prínos obyvateľov. Jedným z prvých, ktorý dostali čestné uznanie za rozvoj a zveľaďovanie obce, je honorárny konzul Ukrajiny v Slovenskej republike Stanislav Obický.

tasr