Pivo sa v súčasnosti do Bardejova dováža. Kedysi to bolo naopak.
BARDEJOV. O počiatkoch varenia piva v meste nemáme záznamy, no v rozsiahlej korešpondencii mesta sa zachovalo viacero listov od záujemcov o kúpu piva, vyrábaného v Bardejove.
Záujem iných miest a bohatej šľachty o pivo prispel k silnejšiemu povedomiu o meste, v ktorom sa vyrábalo, a znamenalo aj prítok financií. Príjmy neprichádzali len z iných miest, ale aj z domáceho mestského hostinca na námestí.
V najstaršom zachovanom liste z roku 1451 Ján Talafús žiada mestskú radu o zaslanie štyroch až šiestich sudov svetlého piva. Bardejovská kvalita sa v dvoch sudoch na žiadosť taverníka dostala i do Budína.
V Bardejove sa varilo svetlé aj tmavé pivo. Najlepším a najobľúbenejším bolo pivo „marcové“, ktoré sa vyrábalo v marci.
Varením sa zaoberali mešťania vďaka výsade, ktorá povoľovala mestu slobodne variť pivo a mať pivovarnícky cech.
Kde stála budova pivovaru je ťažké identifikovať, pretože sa v daňových zápisoch neuvádza jej poloha.
Spory s okolím
Bardejovčania sa často dostávali do sporov s okolitou šľachtou, ktorá mala taktiež právo variť pivo. Mesto však malo výrazný vplyv na dvore uhorského kráľa Mateja Korvína.
Jeho zákazom sa vo vzdialenosti dvoch míľ od mesta nesmelo variť pivo.
O kvalite vtedajšieho piva svedčí aj fakt, že sa v roku 1476 bardejovský mok viezol na kráľovskú svadbu Mateja Korvína so sicílskou princeznou Beatrix.
Sťažnosti Bardejovčanov vyhovel aj kráľ Ferdinand I., ktorý nariadil obyvateľom v okolí mesta, aby sa neopovážili variť pivo, pretože toto právo patrí iba Bardejovu.
Pivovar
Výrobné tajomstvo nepoznáme, ale z archívu vieme o podmienkach, ktoré schvaľoval cech. V podmienkach bolo napríklad stanovené, že na máčanie sladu nie je vhodné použiť viac ako desať gbelov zrna.
Predtým, než sa slad začal používať v procedúre výroby, „firmajster“ posúdil kvalitu vzorky. Tridsaťšesť denárov bol plat staršieho a mladšieho pivovarníka, ku ktorému patril „jeden hlib, pul funta brinczy i dva halve palenki, ku fajchtowani sladu jeden žideľ palenki“.
Po zrušení cechov v Rakúsko-uhorskej monarchii boli zriadené živnostenské spoločenstvá a pivovar fungoval naďalej.
Bardiovská pivovarská spoločnosť
Bardejovské pivovarníctvo prežilo až do prvej polovice 20. storočia. Ôsmeho septembra v roku 1920 bola zaevidovaná živnostenská spoločnosť so sídlom na Prešovskej ulici č. 44.
Bardiovská pivovarská spoločnosť fungovala osemnásť rokov a okrem piva produkovala aj likéry, sódovú vodu a limonády.
Oficiálnym zánikom tejto spoločnosti sa stáročiami uchovávané varenie piva v Bardejove končí.
Autor: Damián Michalco
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
