Pred 70 rokmi zostrelili pri Radaticiach lietadlo, zahynuli ôsmi letci

Pozostalí dlho nevedeli, kde vlastne skonali. Pri pátraní im pomohol František Onofrej.

Pred sedemdesiatimi rokmi zostrelili nad Radaticami pri Prešove Nemci lietadlo s poľskými vojakmi v službách britskej RAF. Zahynuli všetci ôsmi letci. Ich pozostalí dlho nevedeli, kde vlastne skonali, pri pátraní im pomohol očitý svedok, v tom čase jedenásťročný František Onofrej.

RADATICE. Pri pamätníku poľským letcom sa v utorok konalo spomienkové stretnutie. Zúčastnili sa ho zástupcovia britských, poľských i slovenských ozbrojených síl, prišli i niekoľkí pozostalí z Poľska.

Slávnosti predchádzal pietny akt priamo na mieste leteckého nešťastia, na Hájnikovej lúke.

Tabuľu posvätil kardinál Dziwisz

Stojí na nej kríž, na ktorom pribudla pamätná tabuľa posvätená poľským kardinálom Stanislawom Dziwiszom.

Prednedávnom ju dal vyrobiť Kazimierz Glodzik, jeden z pozostalých.

„O tom, čo presne sa stalo, som sa dozvedel až v roku 2010. Hovoril som s pánom Onofrejom, ktorý bol pri tom. Práve on zmapoval celú túto históriu,“ hovorí príbuzný Boleslawa Urama.

Pochádzal z dediny Brzezówka pri Krosne. Počas vypuknutia vojny v roku 1939 bol školákom v Krosne, jeho rodina ušla z Poľska cez Rumunsko.

„Do armády vstúpil ako dobrovoľník,“ vraví o v tom čase 19-ročnom pilotovi, pre ktorého sa stal osudným posledný let, smerujúci na Poľsko.

Ako znel rozkaz, je dodnes tajomstvom. Bombardér RAF (Royal Air Force) Halifax zasiahol nemecký stíhač Junkers.

Netušili, kde zahynul

„Keď sa nevrátil z vojny, tušili sme, že zahynul. Zháňali sme informácie cez Červený kríž. Dostali sme správu, že zahynul, že bol zostrelený niekde nad morom. Všetko sa vyjasnilo, keď sme videli fotku pomníka v Prahe - v roku 1966. Mysleli sme teda, že zomrel tam. Boleslawovi bratia cestovali do Prahy, ale nezistili žiadne informácie. Bol komunizmus, takže nebolo možné sa viac dozvedieť,“ vysvetľuje Bronislawa Uram, neter pilota.

Dcéra pilotovho staršieho brata Stanislawa Karamuz (rod. Uram) hovorí: „V Anglicku sa stretol so svojím bratrancom, ktorý tam tiež slúžil v armáde. V rodine sme však o nich mali len málo informácií.“

Podľa miestnych obyvateľov sedem z ôsmich vojakov haváriu neprežilo, ďalší zomrel o niekoľko dní. Pochovali ho na miestnom cintoríne, neskôr boli všetky ostatky odvezené do Prahy, kde sú letci pochovaní v britskom sektore Olšanských cintorínov.

Očitý svedok venoval pátraniu dve desaťročia

Podrobnosti o tragédii vyšli na povrch vďaka Františkovi Onofrejovi. Na mieste nešťastia bol na druhý deň. Mal vtedy 11 rokov a bol s mamou na úteku, počas bombardovania Prešova.

„Lietadlu po zásahu horel ľavý motor, vybuchol a stroj v plameňoch pristál. Horel celú noc, nikto sa k nemu neodvážil priblížiť. Ráno prišli Nemci,“ opisuje udalosti, ktoré má stále v živej pamäti.

Aj to, že roľníci stihli mŕtvych vojakov orabovať. Jeden si vraj vzal aj pištoľ, ktorou sa o štyri roky zastrelil.

Prípad leteckej tragédie ho zaujímal celý život. Začal skúmať fakty. Naplno sa doň pustil až po roku 1989.

Za necelých dvadsať rokov sa Františkovi Onofrejovi podarilo objasniť, čo sa stalo. Skontaktoval sa s Andrzejom Olejkom, poľským historikom, ktorý o tom napísal knihu.

Britské letectvo legionárov potrebovalo

Poľskí letci patrili do 301. divízie RAF. Britské kráľovské letectvo počas druhej svetovej vojny oslovilo legionárov z Poľska i Československa. Strojov mali totiž dosť, ale pilotov málo.

„Bol to dôležitý element víťazstva bitky o Britániu, keby nebolo týchto zahraničných pilotov, história by asi vyzerala ináč,“ vraví britský vojenský pridelenec Andrew Shepherd.

Podľa jeho slov bojovalo pod krídlami RAF dvetisíc pilotov z Československa, osemsto z nich vo vojne zomrelo.

Podobná situácia bola s Poliakmi.

„Okolo 17-tisíc poľských pilotov bojovalo v službách RAF. Patrili medzi najlepších pilotov, zúčastňovali sa dôležitých operácií. Nie je jasné, koľko z nich prežilo, pretože mnohí sa po skončení vojny z politických dôvodov nemohli vrátiť do Poľska, ani keby chceli, pretože im hrozili represálie,“ konštatuje poľský vojenský pridelenec Zbigniew Komański.

Čo sa stalo

Pozostalí sa na reálne miesto nešťastia prvý raz prišli pozrieť pred troma rokmi. Mená všetkých ôsmich letcov pripomína pamätník v obci.

Bombardér Handely Page Halifax Mk. mal špeciálny let z Talianska, havaroval 28. decembra 1944 po zásahu nočného nemeckého stíhača JU 88G na lúke pri obci Meretice (dnes Radatice, po zlúčení so susedným Radačovom) neďaleko Prešova.