V Hanušovciach nad Topľou otvorili brány archeoparku

Päť obydlí v areáli múzea postavili na základe pôdorysov nálezov z východného Slovenska.

V areáli Vlastivedného múzea v Hanušovciach nad Topľou (okres Vranov nad Topľou) v sobotu otvorili unikátny archeopark. Festival organizátori nazvali Tisícročia za palisádou. Desiatky zvedavých návštevníkov mali možnosť nazrieť do minulosti prostredníctvom piatich obydlí postavených ako repliky skutočných domov našich predkov, nájdených na východe Slovenska.

Agentúrny text sme nahradili autorským článkom redakcie Korzára.

HANUŠOVCE NAD TOPĽOU. Návštevníkov areálu privítala praveká dedina a herci oblečení v kostýmoch dotvárali atmosféru z doby kamennej. Cez scénky im ukázali, ako kedysi ľudia žili, aké nástroje používali, čo jedli a ako riešili svoje životné situácie.

„Naším cieľom je, aby sa ľudia u nás naozaj dotkli atmosféry minulosti, aby zacítili vôňu pravekej aj včasnostredovekej kuchyne a počuli aspoň v náznakoch jej zvuky cez repliky pravekých nástrojov. Odvážnejší si v budúcnosti môžu skúsiť aj noc v niektorom z obydlí, aby na vlastnej koži zažili život, aký prežili naši predkovia,“ povedala na otvorení festivalu riaditeľka Vlastivedného múzea Mária Kolová.

Dodala, že archeopark nie je len atraktívna expozícia, ale bude dostupný návštevníkom aj tak, že si budú môcť staroveké odevy a tiež náradia vyskúšať. Objekty sú totiž vybavené vnútorným zariadením, ktoré by malo imitovať život v daných obdobiach.

Pôdorysy stavieb kopírujú archeologické nálezy

Paleolitický objekt je podľa nálezu z Tibavy, chata z mladšej doby kamennej je replika nálezu z Košíc, obydlie z mladšej doby bronzovej kopíruje pôdorys domu z Nižného Hrušova, keltský objekt má predlohu v lokalite Zemplín z mladšej doby železnej a slovanský zrubový dom je postavený podľa čiastočne zachyteného pôdorysu objektu zo Skrabského.

Na obydliach sú predstavené rôzne stavebné techniky - od jednoduchej „jurtovej“ konštrukcie cez kombináciu zrubovej konštrukcie a výpletu, kolovej konštrukcie so zahĺbenou podlahou i podlahou na úrovni terénu až po masívnu zrubovú konštrukciu.

Návraty do minulosti

Podľa návštevníkov sa areál v blízkosti múzea zmenil na nepoznanie.

„Ja som aj ochutnala tie placky, čo mali byť ako chlieb, ale nechutili mi. Keď si predstavím, čo môžeme teraz jesť my, tak im ten život v praveku nezávidím,“ prezradila nám piatačka Julka Cvancigerová.

„Páči sa mi to, pozeral som na tie železné nástroje a netuším, ako by som si nimi napríklad ulovil zviera. Mali to určite ťažké. Ani oheň by som si nevedel založiť, ale keby mi rodičia dovolili, ja by som tu skúsil prežiť noc a spať na zemi,“ podelil sa s nami o zážitok Matej Juhás.

Dospelých viac zaujímali informácie o jurtách, kde ich archeológovia našli, ako ich postavili, aj o materiáloch, z ktorých sú ušité odevy.

„Už som niečo podobné videl na Liptove a teším sa, že teraz to máme aj my. Verím, že sa tu budú konať rôzne akcie a ja rád prídem,“ dodal študent Viliam Sabol.

Prostriedky na výstavbu archeoskanzenu získalo múzeum z eurofondov na základe projektu poľsko-slovenskej spolupráce. Do areálu sa investovalo 260-tisíc eur.