BARDEJOV/SVIDNÍK. Obec Nižná Polianka od júla realizuje dvojročný projekt Obnova ekosystémových funkcií krajiny horného povodia rieky Ondavy – Ondava pre život.
Financovaný je zo zdrojov Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a zo štátneho rozpočtu.
Všetky aktivity bude realizovať Nižná Polianka v spolupráci so Združením miest a obcí Slovenska a ďalšími partnermi v hornej časti povodia rieky Ondava, do ktorého patrí 44 obcí Svidníckeho a Bardejovského okresu s viac ako 8-tisíc obyvateľmi.
Projekt chce sanovať negatívne následky klimatických zmien a likvidačné zásahy do krajiny na území 340 kilometrov štvorcových.
Okrem vodozádržných opatrení podporuje aj verejnú diskusiu o prispôsobovaní sa klimatickým zmenám. Využiť má aj potenciál dlhodobo nezamestnaných. Cieľom má byť zadržať vodu v krajine a pomôcť obnove malého vodného cyklu.
Lokálne povodne
Jeden príklad za všetky. Pred troma týždňami spôsobil dvojhodinový lejak s 15 milimetrami zrážok veľké škody. Obce Zborov a Stebník zaplavilo bahnom, polmetrová voda sa valila ulicami.
Podľa odborníka na vodohospodársku politiku Michala Kravčíka sa to stalo preto, lebo krajina je poškodená.
„Keby sa robili vodozádržné opatrenia, problém by nevznikol. Prívalové dažde, z ktorých sa rodia lokálne záplavy, budú pribúdať, lebo máme poškodenú krajinu. A opravovať ju kompetentní nechcú. Pritom to je o robote a nie o peniazoch,“ tvrdí Kravčík.
Osem poškodených hektárov
Či bude projekt iba sanovať následky klimatických zmien, na to sme sa na konferencii v Bardejovských Kúpeľoch opýtali zmocnenca Úradu vlády Šimona Borišeka.
„Ťažko sa vyjadrovať za vládu. Verím, že to nebude len o sanácii, ale že urobíme najvhodnejšie opatrenia, ktoré by mali aj predchádzať takýmto udalostiam,“ reagoval Borišek.
Odborný garant projektu a správca Nadácie pre ochranu biodiverzity Karpát Peter Straka bol vecnejší: „Osem hektárov poškodenej a vyrúbanej krajiny zapríčinilo, že obce boli po krátkom prívalovom daždi zaplavené. A presne toto je ten hlavný problém.“
Podľa Straku sa v krajine doslova rabuje. „Jeden deň idete po krásnej remíze popri nejakom toku, o tri dni sa vrátite a všetko je vyrúbané. Problém je v tom, že tu existujú totálne desivý vlastnícky stav a laxný prístup ľudí k prírode. Ak príde čierne mračno, voda nemá kde vsiaknuť, letí dole najkratšou cestou a všetko berie so sebou. To sa snažíme zmeniť a vysvetliť prostredníctvom projektu.“
Dilema
Straka tvrdí, že vláda stojí pred dilemou. Únia tlačí, aby sa 14 % energie vyrábalo z obnoviteľných zdrojov. Zo všetkých sa najviac dotuje biomasa.
Spaľovanie biomasy sa podľa správcu nadácie podporuje šialeným spôsobom, pretože sa z nej vyrábajú elektrina aj teplo. Dôsledky pre vegetáciu a poškodenie krajiny už však vláda nerieši.
„Nevieme sa rozhodnúť, či plniť požiadavky Bruselu, aby sme neprišli o fondy, alebo dávať väčší pozor na krajinu. My upozorňujeme na tú druhú stránku,“ dodal.
Poučiť sa od predkov
Aj v Nižnej Polianke majú s vodou problémy. Pri prietrži mračien a prívalových dažďoch dochádza k vybrežovaniu malých potokov.
„Narúšajú sa brehové svahy popri rieke Ondava a voda ohrozuje aj blízku chatovú oblasť,“ uviedol starosta Ján Cundra (SDKÚ).
V obci Nižný Mirošov, ktorá sa tiež zapojila do projektu, pred troma rokmi už vodozádržné opatrenia realizovali.
„Keďže obec leží v doline medzi kopcami, povodne sú u nás časté. Aj tento rok sme boli už dvakrát v pohotovosti,“ spomína starostka Darina Keselicová (Smer).
„V roku 2011 sme postavili niekoľko hrádzok a zasekávacích pásov. Tie nám teraz veľmi pomohli. Voda vďaka nim tiekla z polí pomalšie, bola čistejšia a bez naplavenín,“ dodala.
Nie zdravé stromy
Projekt Ondava pre život je financovaný z nórskych fondov. Eva Gašperanová z nórskeho veľvyslanectva vysvetlila, že v súvislosti so životným prostredím sa na Slovensku financujú dve programové oblasti.
Adaptácia na klimatické zmeny, ktorá zahŕňa aj tento projekt a Zelené inovácie v priemysle, ktorý sa zameriava na podporu využitia biomasy.
Opýtali sme sa jej, či pri financovaní zohľadňujú aj fakt, že oba programy sa môžu v praxi negatívne ovplyvňovať.
Je to tak aj v Bardejovskom okrese, kde existuje kogeneračná jednotka na spaľovanie biomasy, v ktorej sa spaľuje drevo z okolitých lesov.
Za týmto účelom sa štiepkujú aj zdravé stromy, ktoré potom v krajine chýbajú, čo prispieva k poškodzovaniu krajiny a vzniku povodní.
„Počula som o tom a považujem to za úplne zlé pochopenie. Biomasa predsa nemá znamenať rúbanie zdravých stromov. Aj my, ktorí tu žijeme, na to musíme dávať pozor a bojovať za to, aby sa dobré myšlienky takto nezneužívali a neničili sa zdravé lesy,“ odpovedala Gašperanová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
