V pondelok, počas osláv 70. výročia pamiatky Dňa obetí Dukly, odhalia kópiu pôvodnej Sochy československého vojaka, ktorej autorom bol akademický sochár Jan Adolf Vítek.Na dukliansky pamätník vrátia sochu z roku 1949

VYŠNÝ KOMÁRNIK. Pred 70 rokmi vyvrcholila Karpatsko-duklianska operácia, ktorá znamenala začiatok priameho oslobodzovania Slovenska spod nacistickej nadvlády.

Výročie operácie a Deň obetí Dukly si pri Pamätníku československých vojakov pripomenú účastníci pietneho aktu kladenia vencov v pondelok 6. októbra na Dukle.

Pamätník stojí v areáli vojenského cintorína, kde pochovali 565 príslušníkov 1. Československého armádneho zboru.

Domáci majú obete v úcte

Vedúci múzejného oddelenia Vojenského historického múzea vo Svidníku Jozef Rodák uviedol, že môžeme byť právom hrdí na to, že na tejto historickej udalosti dôstojne participovali aj Slováci.

„Veď len v čase jej začatia sa v rámci zboru hlásilo k slovenskej národnosti 3 326 osôb. Tento počet vzrástol v priebehu jedného mesiaca na 4 601 vojakov, čo predstavovalo 20 percent všetkých jeho príslušníkov. Navyše slovenskí vojaci tvorili väčšinu elitnej jednotky zboru – 2. československej samostatnej paradesantnej brigády, ktorá po bojoch v Karpatoch bola ešte počas operácie letecky presunutá na povstalecké územie na stredné Slovensko."

Podľa rozprávania Rodáka ľudia z podduklianskeho regiónu si doteraz vážia vojakov, ktorí položili svoje životy v Karpatsko-duklianskej operácii aj neskôr pri oslobodzovaní východného Slovenska.

„Je to aj preto, lebo armádny generál Ludvík Svoboda, veliteľ 1. československého armádneho zboru po skončení bojov prichádzal veľmi často do regiónu Svidníka a zasadil sa o vybudovanie vojenského múzea, nemocnice a škôl vo Svidníku. Neskôr, ako prezident ČSR, dbal na rozvoj mesta.”

Ako stavali a ako sa menil pamätník na Dukle

Pozrite si fotogalériu >>

Chcú zatraktívniť areál

Súčasníci, ktorí žijú v regióne pod Duklou, majú podľa Rodáka záujem ešte viac zatraktívniť toto historické miesto bojov.

Poukazujú na chýbajúce služby, aby návštevníci, ktorí prídu pozrieť pamätník a historické miesta na Dukle, mali záujem tu ostať dlhšie.

V súčasnosti najviac hostí prichádza na Duklu z Českej republiky, čo je podľa Rodáka prirodzené, lebo väčšina vojakov a veliteľov 1. československého armádneho zboru bola českej národnosti.

Stálych návštevníkov majú aj z radov žiakov základných škôl. Vedia im ponúknuť prehliadku pamätníkov, zrekonštruované drevené bunkre, dokumentárne vojnové filmy, ktoré si môžu pozrieť vo vyhliadkovej veži a v múzeu.

Medzi obcami Kapišová, Kružľová a Nižná Písaná je v teréne rozmiestnená tanková technika.

Rodák doplnil, že v okolitých dedinách ešte stále žije niekoľko ľudí, ktorí na vlastnej koži zažili boje v okolí Dukly.

Zúčastňujú sa každý rok pietneho aktu pri spomienke na Karpatsko-dukliansku operáciu, no vzhľadom na ich vek ich z roka na rok ubúda.

Na pamätník vrátili pôvodnú sochu

Pamätník na Dukle odhalili štyri roky po vojne.

Ako informoval riaditeľ Vojenského historického ústavu v Bratislave Miloslav Čaplovič, tento 28-metrov vysoký monument za posledné roky kompletne zrekonštruovali a dostal opäť takú podobu, akú mu dal jeho autor Jozef Grus v roku 1949.

Na čelo pamätníka vrátili pôvodný znak s českým levom a slovenským dvojkrížom, na aký prisahali naši vojaci.

Ten pred vyše 50 rokmi vtedajší režim nahradil kovovým s hviezdou a symbolom SNP.

Koncom tohto týždňa tu inštalovali vernú kópiu pôvodnej Sochy československého vojaka, ktorej autorom bol akademický sochár Jan Adolf Vítek.

V päťdesiatych rokoch minulého storočia ju komunistický režim odstránil ako ideologicky nevhodnú a do dnešnej doby sa nezachovalo ani jej torzo.

Na základe archívnych dokumentov nové umelecké dielo československého vojaka vytvoril sochár Peter Mészároš.

Sochu slávnostne odhalia počas pondelňajších osláv.

Vydajú multimediálneho sprievodcu

Pri príležitosti 70. výročia bojov v Duklianskom priesmyku uvedú v nedeľu slávnostne do života multimediálneho Sprievodcu Karpatsko-duklianskou operáciou (KDO).

Jej autorom je pravnuk vtedajšieho veliteľa Československej armády Ludvíka Svobodu Miroslav Klusák. Vznik Sprievodcu podporili aj Společnost Ludvíka Svobodu, Vojenský historický ústav a mesto Svidník.

"Pred štyrmi rokmi som prišiel na oslavy KDO so zámerom navštíviť miesta bojov, aby som lepšie pochopil priebeh celej operácie. Pred cestou som si prečítal spomienky môjho prastarého otca Ludvíka Svobodu a tiež som si preštudoval niekoľko odborných publikácií," uviedol Klusák.

Nápad pri návšteve Dukly

Dodal, že mnoho súvislostí a detailov o KDO si uvedomil, až keď videl na vlastné oči miesta bojov.

"Keď som dorazil na známu kótu 534 nad mestom Dukla, fúkal silný vietor. V batohu ma ťažili knihy a vietor mi trhal mapy z ruky. Vtom mi napadlo, že by bolo sympatické mať sprievodcu operáciou a že by nemusel mať knižnú podobu, ale mohol by byť priamo elektronický a multimediálny," vysvetlil Klusák, ako k myšlienke vytvorenia sprievodcu vôbec došlo.

Ako doplnil, spojil sa s priateľmi na Slovensku aj v Poľskej republike, zistil, že v regióne je o podobný materiál záujem, a tak sa rozhodol vybudovať dôstojný elektronický pomník vojakom Československej a Červenej armády, ktorí v KDO spoločne bojovali proti nacizmu a za oslobodenie Československa.

"Veteráni postupne odchádzajú a ich osudy a obete nesmú byť zabudnuté. Príbehy vojakov tak, ako sú popísané v memoároch bojovníkov alebo ako ich rekonštruujeme na základe dobových hlásení, hovoria samé za seba a sú to príbehy neobyčajne silné," dodal Klusák.

Prístupné aj mladým

Počas projektu si uvedomil, že je potrebné zamerať sa na mladých ľudí a prispôsobiť obsah tak, aby bol prístupný a pochopiteľný pre širokú verejnosť.

"Museli sme pristúpiť k nekonvenčnému spracovaniu. Tento pamätník tak bude aj internetovou výstavou, databázou materiálov, sprievodcom operáciou, ale i sprievodcom regiónom," objasnil ďalej Klusák.

Zároveň zdôraznil, že celý projekt je výsledkom tímovej práce viac ako 15 odborníkov, ktorí tejto myšlienke venujú mnoho svojho voľného času.

tasr

Karpatsko-duklianska operácia

Po tvrdých a zdĺhavých bojoch na hrebeni Karpát sa podarilo vojskám sovietskej 38. armády a jednotkám 1. československého armádneho zboru prekonať nemecké vojská a ovládnuť Dukliansky priesmyk.

Cieľom operácie bolo rýchlo a účinne pomôcť účastníkom Slovenského národného povstania na území stredného Slovenska a spojiť sily proti nepriateľovi.

Boje na Dukle boli jednu z najväčších horských operácií počas II. svetovej vojny, ktorá si vyžiadala veľké obete na životoch.

Trvala 56 dní a prebiehala v priestore medzi poľským Krosnom a Svidníkom na Slovensku na rozlohe zhruba 1 300 štvorcových kilometrov.

Červená armáda tu postupne nasadila asi 160-tisíc vojakov, v operácii pod velením generála Ludvíka Svobodu bojovalo viac ako 16-tisíc Čechov a Slovákov, nepriateľské vojská mali silu 100-tisíc nemeckých a maďarských vojakov.

Počas celej operácie tu padlo okolo 1 630 príslušníkov nášho zboru. Červená armáda tu stratila približne 20- tisíc vojakov.

Okolo 9 000 našlo svoje posledné miesto odpočinku v štyroch masových hroboch vo Svidníku, po vojne tu postavili Pamätník sovietskej armády.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári