ONDAVSKÉ MATIAŠOVCE. Ondavské Matiašovce, obec v okrese Vranov nad Topľou, situovaná v údolí, kde sa stretáva Beskydské predhorie s Východoslovenskou pahorkatinou, obkolesená lúkami, zalesnenými kopcami, riekou Ondava a majestátnym Inovcom, už chytila za srdce nejedného návštevníka.
S fotoaparátom v ruke sa ju oplatí navštíviť nielen v týchto dňoch, keď sú blízke hory odeté do jesenných tónov, ale aj v iných obdobiach roka.
V obci sa totiž nachádzajú hodnotné sakrálne a prírodné pamiatky.
Matiašovce majú bohatú históriu. Aj keď sa zatiaľ nedočkala knižného spracovania, neznamená to, že o nej miestni rodáci vedia málo, práve naopak. Okolnosti "zrodu" dediny sú ale zahalené rúškom tajomstva.
"Zatiaľ sme nedošli k jednoznačnému záveru, či dedinu založil zeman Mathias v rokoch 1250 až 1330 počas takzvanej zemianskej kolonizácie, alebo Mathias šoltýs - dedičný richtár, v rokoch 1300 až 1330. Maďarský názov, pod ktorým sa obec uvádza - Mathiasfalva, čo znamená Mathiasova dedina, svedčí skôr pre Mathiasa zemana," vysvetľuje matiašovský rodák Róbert Čalfa.
Na život hornozemplínskej dediny mali po stáročia dominantný vplyv jej vlastníci, predstavitelia významných šľachtických rodín - Drugetovci, Révaiovci či Barkóciovci. Matiašovce sa prvýkrát spomínajú v písomných prameňoch z 15. storočia.
"Preukázateľne v 16. až 18. storočí bola obec vo vzťahu k susedným dedinám tou najľudnatejšou v údolí Ondavy, a to od Dobrej nad Ondavou až po obec Nižný Hrušov. Prirodzene sa tak stala sídlom farnosti a školy, ktoré tu majú svoje miesto aj v súčasnosti," prízvukuje Čalfa.
Hrdí sú na kostol aj dubovú aleju
Matiašovská škola a obecný kultúrny dom dýchajú po nedávnej rekonštrukcii novotou.
Hlavnou ozdobou obce, ktorá má aktuálne vyše 800 obyvateľov, je však miestny rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša z roku 1773. Nie náhodou sú symboly obľúbeného svätca súčasťou obecného erbu.
Domáci sú hrdí na to, že sa im podarilo spomínané miesto modlitby pred časom svojpomocne zrenovovať.
V susedstve kostola ohromí nejedného návštevníka aleja mohutných, približne 200-ročných dubov, ktorá je najznámejšou prírodnou pamiatkou obce.
Bohatá fauna aj flóra
Ondavské Matiašovce sú známe aj pestrým zastúpením fauny vo svojom chotári. Vody Ondavy sú domovom jalca, podustvy, mreny, riečneho úhora a ďalších druhov rýb.
Brehy rieky obýva napríklad ondatra pižmová, zriedkavejšie vydra riečna, no a v posledných rokoch na prekvapenie mnohých čoraz častejšie aj bobor.
Zmienený tok je spolu s vodnou nádržou Domaša odpočinkovým miestom pre migrujúce vtáctvo. Pri Ondave sa hojnejšie vyskytuje kačica divá, vzácnejšie volavka popolavá či labuť biela.
Lesy nad obcou sú domovom bažanta, straky, ale aj viacerých druhov dravcov, ktorých tu počas tohto roka monitorovali ornitológovia.
S Matiašovcami sa spája ešte jedna prírodná zaujímavosť. Neďaleko od nej leží chránený areál Štefanovská borina, ktorý je domovom vzácneho črievičníka papučkového (na snímke vpravo).
Podľa botaničky Eleny Dercovej z hanušovského Vlastivedného múzea ide o najatraktívnejšiu voľne rastúcu orchideu nielen u nás, ale aj v celej Európe.
Jej výskyt je vzácny a v mnohých štátoch je dokonca symbolom ohrozenej prírody. Lesy v susedstve Matiašoviec zdobí táto zákonom chránená rastlina najčastejšie na prelome apríla a mája.
Foto k článku: TASR/Tomáš Doboš
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
