ONDAVSKÉ MATIAŠOVCE. Výtvarné umenie síce nikdy neštudoval, no na prekvapenie mnohých si celkom dobre rozumie s farbami, ako aj s rezbárskym dlátkom. Jeho obrazy sú ozdobou obecného úradu a viacerých súkromných zbierok nielen doma, ale i v zahraničí.
Milan Goroľ, amatérsky rómsky výtvarník z obce Ondavské Matiašovce, predstaví verejnosti v blízkom čase svoje nové dielo, najväčšie aké kedy vytvoril.
Malá dielnička v priestoroch opustenej matiašovskej školy je plná pilín, rezbárskeho náčinia, neopracovaného dreva, ale aj mnohých hotových sošiek prevažne s cirkevnou tematikou. Milan Goroľ sedí za stolom a niečo si strúha.
"Teraz sa venujem hlavne rezbárstvu, maľovaniu pomenej," odpovedá na otázku, kde skrýva všetky svoje obrazy.
Pred troma rokmi sa mu podarilo zrenovovať starú krížovú cestu z miestneho kostola.
"Vyskúšal som urobiť jedno zastavenie, pánu farárovi sa to páčilo, tak som urobil napokon všetkých 14," zaspomína si na svoj prvý veľký projekt, ktorým ohúril miestnych ľudí.
Nikto z nich totiž netušil, že má nadanie pre umenie či reštaurátorstvo.
Socha váži 180 kilogramov
V rohu jeho skromného ateliéru stojí robustná - dvojmetrová postava muža s palicou v ruke.
"Môže vážiť asi tak 180 kilogramov. Predpokladám, že ho budú z tadiaľ vynášať piati, šiesti chlapi."
Reč je o drevenej soche zobrazujúcej svätého Mikuláša, ktorá je tesne pred dokončením. Goroľ ju zhotovil pre obec z vlastnej iniciatívy, nešlo však o náhodu, ale zámer. Patrónom miestneho rímskokatolíckeho kostola je totiž práve spomínaný svätec.
"Sochu onedlho odhalíme a požehnáme na lúčke pred obecným úradnom, kde potom aj zostane," vysvetľuje matiašovský výtvarník, ktorého priviedla k umeniu paradoxne choroba.
"Skončil som na invalidnom dôchodku, som rád, že som si našiel niečo, čo ma baví a čo zároveň prináša osoh. Chcem pokračovať v tom, čo robím, dúfam, že mi to bude umožnené. Aj keď choroba občas preruší moje plány."
Na soche pracoval dva mesiace
Svätý Mikuláš vyrobený z jedného kusa lipového dreva je spomedzi stovky Goroľových sôch jeho najväčším dielom. Pracoval na ňom viac ako dva mesiace.
"Mám ich rád všetky, do všetkých som dal kúsok seba," reaguje na otázku, či je práve na impozantnú sochu svätca hrdý najviac.
Na každú zo svojich plastík sa podľa vlastných slov vopred starostlivo pripravuje.
"Pomáham si nákresmi, náčrtmi. Najčastejšie strúham do lipy, vŕby, orecha, či topoľa. Stále pracujem na dvoch, troch veciach naraz, ak by som robil iba na jednej, bol by to stereotyp."
Rómskeho umelca z Matiašoviec podporuje pri jeho záľube obec, miestna farnosť, ale aj priatelia.
"Veľa som sa naučil od rezbára Milana Krajňáka. Vie mi pomôcť s drevom aj s potrebným náradím, ktorého ešte stále nemám dosť. Ešte potrebujem veľa vecí, časom sa to možno nejako nahromadí."
Nechystá sa oddychovať
Po dokončení sochy sv. Mikuláša sa Goroľ oddychovať nechystá. Má totiž rozpracovaných niekoľko ďalších projektov pre miestnu farnosť.
Pozlátené ozdobné hlavice nového obetného stola už vyrobil, najbližšie bude pracovať na drevenej krížovej ceste, ktorou chce vyzdobiť exteriér kostola. Na finálne ťahy štetcom čaká aj zopár jeho obrazov.
"Doma mám nedokončené viaceré krajinky, sú dosť veľké, nemaľoval som ich podľa predlohy, vymyslel som si ich. Na niektorých pracujem už niekoľko rokov. Budú hotové vtedy, keď si poviem, že som s nim spokojný. Tým sa vlastne riadim pri všetkých mojich dielach."
Foto k článku: TASR/Tomáš Doboš
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
