Kostol sv. Mikuláša v minulosti takmer padol za obeť zemetraseniu

Kostol v Ondavských Matiašovciach zapísaný v zozname kultúrnych pamiatok zrekonštruovali.

Kostol zapísaný v zozname Národných kultúrnych pamiatok nedávno zrekonštruovali.

ONDAVSKÉ MATIAŠOVCE. Rímskokatolícky kostol v Ondavských Matiašovciach čelil v druhej polovici 18. storočia silnému zemetraseniu. Udialo sa to pritom iba niekoľko rokov po tom, čo ho dala postaviť grófka Zuzana Barkóciová. Živel ho vtedy poškodil natoľko, že dokonca hrozilo jeho zrútenie.

Chrám zasvätený sv. Mikulášovi však vtedy obstál v skúške, rovnako tak aj po vyše 100 rokoch, keď sa pod Matiašovcami opätovne triasla zem.

Svedkom udalostí z prelomu rokov 1778 a 1779 bol aj vtedajší matiašovsky farár Ján Maxim.

"Nech sa moji nástupcovia modlia, aby nezažili takýto trest, počas ktorého sme cítili ako od strachu chradneme, čakajúc na konečné prepadnutie sa zeme a na náš koniec," poznamenal vtedy spomínaný duchovný v obci Malá Domaša, do ktorej sa po zemetrasení uchýlil.

Jeho fara bola po ničivých otrasoch vzhľadom na poškodenie prakticky neobývateľná. Nešlo pri tom o žiadnu malú stavbu, ale o budovu s múrmi hrubými 110 centimetrov.

Zemetraseniu padol za obeť kašieľ aj kostoly

Matiašovce neboli jedinou dedinou v povodí Ondavy, ktorú od decembra 1778 do mája 1779 sužovali otrasy.

Padli im za obeť aj viaceré výškové budovy v okolí, medzi nimi napríklad kaštieľ Barkóciovcov v Tovarnom, alebo kostoly v Žalobíne či v Jasenovciach.

"V Benkovciach padlo dokonca aj niekoľko domov," dočítal sa pri štúdiu historických dokumentov Matiašovčan Róbert Čalfa.

Farár Maxim zaznamenal podľa jeho slov počas zmieneného obdobia až vyše 400 otrasov.

Konštrukciu kostola pritom preverilo silnejšie zemetrasenie aj neskôr, a to v roku 1885.

"Vďaka horlivosti patrónov a farníkov bol aj tento raz obnovený a slúži svojmu účelu prakticky až dodnes," podotkol R. Čalfa.

Kostol zrekonštruovali

Obyvatelia obce Ondavské Matiašovce sú hrdí na svoj kostol, nedávno ho kompletne zrekonštruovali. V interiéri pribudli nové lavice, okná zdobia pestrofarebné vitráže.

"Náš kostol je zapísaný v zozname Národných kultúrnych pamiatok," poznamenáva miestna starostka Mária Mražiková.

Najbližšou investíciou farnosti by mala byť podľa jej slov kúpa nového organu. Kedy sa tak stane však zatiaľ nevie.

Najhodnotnejšou súčasťou interiéru matiašovského kostola je rokoková kazateľnica s drevenou plastikou Krista - Dobrého pastiera.

Farnosť je vlastníkom vzácneho liturgického pokladu pozostávajúceho z cibória starého 500 rokov a kalichu zo 16. až 17. storočia.

Zaujímavosťou je, že v obci stáli v istom čase dva kostoly sv. Mikuláša - súčasný a pôvodný, ktorý sa nachádzal na mieste dnešného obecného úradu. Po dokončení nového chrámu sa prestal využívať. V tom čase bol už zlom technickom stave, informujú dobové záznamy.

"Prvá hodnoverná písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1549, avšak podľa iného prameňa stál v obci kostol a fara už v roku 1437," ozrejmuje Čalfa.

Dodáva, že obec bola zhruba od 15. storočia najprv sídlom rímskokatolíckej, neskôr od polovice 16. storočia do začiatku 18. storočia evanjelickej a napokon od polovice 18. storočia opätovne rímskokatolíckej farnosti.

Dubová aleja

Impozantnú dubovú aleju v blízkosti matiašovského kostola dal vysadiť údajne jágerský biskup a tovarniansky gróf František V.

Barkóci, keď v časoch vrcholiacej rekatolizácie znovuobnovil matiašovsku rímskokatolícku farnosť s fíliami Benkovce, Podčičva, Jasenovce, Malá Domaša, Tovarné, Tovarnianska Polianka a Žalobín.