Podľa nezávislej analýzy by si mal Bardejov dávať pozor na finančnú stabilitu, aj keď jeho finančné zdravie je dostatočné.
BARDEJOV. Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) pripravil rebríčky miest podľa finančného zdravia a kľúčových ukazovateľov hospodárenia medzi rokmi 2010 a 2013.
Nezávislý ekonomický inštitút hodnotil finančné zdravie 138 miest na Slovensku podľa celkového dlhu mesta, dlhovej služby, záväzkov viac ako 60 dní po splatnosti, bilancie bežného a kapitálového účtu a okamžitej likvidity.
Z analýzy vyplýva, že samosprávy dlhujú bankám takmer miliardu eur. Zo 138 miest nie sú zadlžené iba štyri.
Na druhej strane mestá aj obce na ekonomickú krízu reagovali lepšie ako štát, pretože väčšine z nich dlh klesol.
Zadlženejšie mestá sa podľa odborníka ľahko môžu dostať do problémov.
„S mierou zadlženosti rastú aj úrokové náklady a potreba skôr či neskôr splatiť istinu povedie pravdepodobne k obmedzovaniu výdavkov,“ komentuje analýzu Matej Tunega z inštitútu.
Zadlžené mestá a obce sa v krajnom prípade môžu dostať až do nútenej správy, keď predstavitelia samosprávy stratia na jej hospodárenie dosah.
INEKO upozorňuje, že časť dlhu môžu mestá skrývať cez mestské firmy, PPP projekty či dodávateľské úvery a odporúča, aby obyvateľom odhalili úplné údaje o hospodárení a aby svoje dlhy dlhodobo znižovali.
Dubnica vs. Žilina
Z hodnotenia vyplýva, že po výrazne deficitných rokoch 2009 a 2010 mestá a obce v roku 2011 dokázali svoje hospodárenie stabilizovať a v rokoch 2012 a 2013 ho ďalej zlepšiť.
Priemerná miera zadlženia 50 najväčších miest bola ku koncu roka 2013 na úrovni 28,2 % (zo zákonom povolených 60 %) bežných príjmov predchádzajúceho roka, čo v slovenskom priemere predstavuje 166 eur na obyvateľa.
K najzadlženejším mestám patrí Žilina (77,1 %), Púchov (50,8 %) a Čadca (46,3 %).
Bez dlhu hospodária Topoľčany, Sereď, Nové mesto nad Váhom a Dubnica nad Váhom, ktorá dlhový rebríček miest vedie.
Minimálny dlh majú aj v Kežmarku (0,8 %) a v Poprade (0,9 %).
Na chvoste
Spomedzi 138 hodnotených miest je Bardejov v celkovom finančnom zdraví na 129. mieste, v hodnotení od 1 do 10 by obsadil deviate miesto. Pred Bardejovom skončila Levoča, Medzilaborce, ale aj Svidník, Michalovce či Humenné.
Čo sa týka ďalších ukazovateľov, v kategórii záväzkov po splatnosti Bardejov obsadil až 136. miesto, okamžitej likvidity 122., dlhovej služby 72. a v hodnotení základnej bilancie bežného a kapitálového účtu je Bardejov v porovnaní s ostatnými hodnotenými mestami na 60. mieste.
Celkový dlh na obyvateľa bol za minulý rok 146 eur, pričom Bardejov dlhoval bankám 4,8 milióna eur. V roku 2012 to bolo 164 eur s bankovým dlhom 5,52 milióna, v roku 2011 to bolo 163 eur a 5,45 milióna a v roku 2010 mesto obyvateľov na hlavu zadlžilo 164 eurami, dlh predstavoval 5,41 milióna eur.
Za posledné volebné obdobie vedenie mesta znížilo zadlženosť Bardejovčanov o 18 eur na hlavu (11 %) a celkový dlh voči bankám klesol v období rokov 2010 až 2013 o zhruba 650-tisíc eur (11 %).
Dostatočné
Celkové skóre hodnotené číslom od 0 do 6 si Bardejov oproti minulým rokom ani nezhoršil, ani nevylepšil. Čím kladnejšie skóre, tým lepší výsledok pre mesto: 5-6 výborné, 4-5 dobré, 3-4 dostatočné, 0-3 nedostatočné.
Za celkové finančné zdravie získal známku 3,3 a zaradil sa medzi mestá s dostatočným finančným zdravím.
Tesne tak prekročil kritickú hodnotu 3, čo podľa analytika inštitútu Mateja Tunegu môže signalizovať nižšiu finančnú stabilitu a potenciálne problémy do budúcnosti.
Aj v tomto roku schválili bardejovskí poslanci už sedem zmien rozpočtu. K 30. júnu 2014 bol dlh mesta voči bankám 4,78 milióna eur a celková miera zadlženosti 28 %, teda na zhruba na úrovni slovenského priemeru.
Poslanci však v júli odsúhlasili ďalší úver 1,3 milióna eur na dofinancovanie hnedého priemyselného parku, asfaltovanie ciest a chodníkov, výstavbu siedmich parkovísk a spolufinancovanie grantov.
Staré záväzky
Na finančné zdravie mesta sme sa opýtali bardejovského financmajstra Miloša Mikulu, vedúceho oddelenia ekonomiky mestského úradu.
„V zadlženosti sme menej než poloviční a podpriemerní, čo sa týka Slovenska. Tam žiadny problém nie je. Na chvoste rebríčka sme pre hnedý priemyselný park, pre nezaplatené faktúry za Váhostav a kvôli anonymu, ktorý zastavil jeho financovanie,“ komentoval výsledok analýzy šéf financií.
Podľa Mikulu práve takéto staré záväzky nikto nemá a to Bardejov posúva v rebríčku dole.
„Druhý problém bol v okamžitej likvidite, teda v tom, že máme priemerne nižší stav finančnej hotovosti na účtoch. Ale to je skôr vizitka dobrého cash manažmentu ako zlého ukazovateľa,“ dodal Mikula.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
