BARDEJOV. Bardejovčan Peter Javorík je absolventom odboru vizuálnej komunikácie na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach, kde je momentálne v druhom ročníku doktorandského štúdia. Pre projekt historických Bardejovských potuliek vytvoril už štvrtú sériu plagátov.
Vieme, kto si a čo robíš. S plagátmi pravidelne vyhrávaš ceny. Čo sa stalo v Moskve?
– Asi pred polrokom som na poster bienále Golden Bee 11 Moscow poslal osem kultúrnych plagátov, ktoré som urobil pre Bardejovské potulky, židovskú komunitu a projekt Ružový bicykel. Plus dva ekologické plagáty. Z desiatich mi vybrali dva „potulkárske“ - Františkánov a Ateizmus a plagát pre židovskú komunitu. Do súťaže bolo zaslaných celkovo 15-tisíc plagátov a do finále ich vybrali 1 200 z viac ako 70 krajín.
Akú cenu si získal?
– Okrem ceny Grand Prix bola udelená hlavná cena Golden Bee (Zlatá včela) pre jedenásť plagátov. Medzi nich som sa dostal s plagátom Ateizmus. Ešte nebol publikovaný, pretože keď som pre potulky robil Františkána, Evanjelika a Žida, tak som spracoval aj Ateistu a priradil som k nemu budúci dátum.
Takže ide o ateizmus alebo ateistu? Existuje vôbec v Bardejove takáto historická téma?
– Na obrázku je ateista, ale téma by mala byť ateizmus. Verím, že v potulkách v budúcnosti budeme riešiť aj túto tematiku, keďže história Bardejova poskytuje prakticky nevyčerpateľné témy.
Plagáty, ktoré robíš pre potulky, sú pomerne úspešné.
– Áno, v júni som sa zúčastnil na poster bienále Varšava, kde som mal vo finále tri plagáty bardejovských potuliek, ktoré postúpili z celkového počtu 3,5-tisíca prác. O pár dní nato som na fínske poster bienále Lahti rovnako zaslal bardejovské potulky. Súťažili tiež medzi 3,5-tisícami posterov, z ktorých vybrali 300. V auguste mi prišlo vyhodnotenie z poster bienále v Mexiku, kde som sa s Františkánom rovnako dostal do užšieho výberu. Takže v poslednom čase to bolo dosť pestré.
Čo pre teba úspech v Moskve znamená? Berieš to už ako štandardné ocenenie?
– Beriem to zatiaľ ako moje najvyššie ocenenie. Vynikajúcu referenciu a prestíž. Je pravda, že pred dvoma rokmi som získal cenu na poster trienále v Trnave, alebo teraz v júni vyhral s logom K13 pre košické kultúrne centrá, ale toto je úplne iná súťaž, ktorá má už jedenásť ročníkov a svetové meno.
Čo znamená zúčastňovať sa takýchto súťaží? Aké sú témy pre tvorcov plagátov?
– Samozrejme, je potrebné ich hlavne sledovať. Ale pokiaľ sa dá, sú financie a čas, snažím sa posielať všade, kam sa dá. Niektoré sú zložitejšie, napríklad teraz je vyhlásená súťaž v Tokiu, kde sú podmienky definované veľmi komplikovane. Väčšinou ale ide o klasické témy, ako je kultúrny plagát, politický, divadelný alebo ekologický plagát. V rámci nich môže byť ešte viac podtém.
Plagáty, s ktorými súťažíš, máš v zásobe, alebo ich aj na danú tému vytváraš? Je to nákladné?
– Málokedy ich pre súťaž vytváram. V podmienkach je väčšinou dané, že to musia byť plagáty napríklad ku kultúrnej akcii, ktorá už prebehla. Dnes sú zväčša prvé kolá elektronické, čo je z hľadiska nákladov veľmi výhodné. V ďalšom kole je potrebné plagáty poslať v určenom formáte a tlači aj fyzicky. Do Moskvy som posielal tri plagáty formátu B1, 70 x 100 centimetrov. Niekde vyžadujú aj dve kópie, čo je v prípade, ak posielate plagáty napríklad do Bolívie dosť nákladné a čiastka sa pohybuje v stovkách eur.
Robia sa dnes ešte plagáty aj ručne, ako maľoval Alfons Mucha?
– Čo sa týka Muchu alebo Lautreca, je to skôr už história najmä preto, že vtedy veľmi neboli reprodukčné techniky. Každý plagát bol originál. Najmä u nás na Slovensku všetko dnes silno preniklo do digitálneho sveta. Na rozdiel od Poľska, kde tradícia ručne robených plagátov stále je.
Takže v budúcnosti ručne alebo elektronicky?
– Začínam mať pocit, že nás aj v rámci plagátu začína elektronický svet silne obmedzovať. Možno je potrebné posunúť sa niekde ďalej. Aj v rámci univerzity vnímam posun k voľnej ruke, voľnej typografii a práci s farbou a štetcom. Aj ja chcem teraz prechádzať na nové témy a ručný plagát a potom nájsť vhodnú formu, ako to reprodukovať, aby to bolo v poriadku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
