Prezenčná výstava pamiatkovej obnovy na Novom hrade v Hanigovciach prebiehala počas uplynulého týždňa v kultúrnom dome v Ľutine (okr. Sabinov). Občianske združenie Novum Castrum, ktoré zachraňuje hrad, tu verejnosti predstavilo veľký kus svojej práce.
ĽUTINA/HANIGOVSKÝ HRAD. Pri organizovaní výstavy pomohla obec a Krajské múzeum v Prešove.
„Chceme na tejto prezentácii ukázať postup prác a ako sa to všetko rodilo. Hlavne pre tých, ktorí sa nemôžu hore dostať alebo pre tých, ktorí tam neboli, tak motivovať ich, žeby sa prišli pozrieť, čo to tam vlastne majú,“ povedal s úsmevom koordinátor prác Igor Pribula z OZ Novum Castrum.
Podľa jeho slov sa mnohokrát stretli s tým, že ľudia vracajúci sa na hrad po istej dobe ho už ani nespoznávajú.
Hrad sa totiž za roky práce zmenil na nepoznanie.
Nosnou v rámci prezentácie bola ukážka unikátneho gotického portálu z prelomu 15.-16. storočia.
Urobili kus práce
Na hrade tohto roku nezaháľali.
„Tohto roku sme ukončili práce na hradobnom múre, pokračovali sme v 2. etape západnej steny paláca, kde sme domurovali okenný otvor, rovnako tak sme budovali ďalšie asi dva metre muriva na východnej stene,“ opísal Pribula.
Staticky sa im tak podarilo zabezpečiť celý priestor paláca. Vzhľadom na úpravy by tam už nemala hroziť žiadna vážna deštrukcia.
Archeologicky najúspešnejší rok
Počas prác prebiehalo najväčšie ťažisko výskumu vo východnej miestnosti, kde bol realizovaný plošný výskum, v rozsahu potrebnom na obnovu východného prejazdu brány.
„Máme veľmi veľa keramického materiálu, ktorý je dotovaný do polovice 15. storočia. Našli sa kamenné delové gule, kovové rôzne nálezy, podkovy, zámky, mince, retiazky, pracky,“ vymenoval archeológ Mário Comisso.
Ako povedal, bol to archeologicky kľúčový rok.
„Doteraz výskum prebiehal v polohách, v ktorých sme vlastne väčšinou zišli len po úroveň zánikového horizontu hradu, teda po polovicu 16. storočia. Teraz sme v o 150 rokov hlbších úrovniach a okrem stredovekých vecí máme aj vrstvu praveku, máme črepy z doby bronzovej,“ povedal Comisso.
Vzácny nález 500-ročnej tkaniny
Zo sondy sa im podarilo nájsť napríklad až osem gulí z kanóna, najväčšia z nich má priemer 18 cm.
Zaujímavosťou je nájdená tkanina.
„Medzi jeden z najcennejších nálezov patria látky, keďže sme sa nachádzali v miestnosti, ktorá nebola zasypaná pri deštrukcii hradu v 16. storočí. Práve v tých vrstvách žltých ílov sa zachovali kúsky plátna,“ povedal na margo nálezu Mário Comisso.
Keď pôjdu látky na rozbor, budú vedieť zistiť, či išlo o tkaniny určené na nosenie, alebo to boli technické látky na vrecia či podobne. Tiež by dokonca mohli zistiť, z čoho boli vyrobené.
„Tie látky majú po 500 rokov, toto je príroda. Nemalo to vzduch, bolo to hermeuticky uzavreté, bez prístupu kyslíka,“ vysvetlil archeológ.
Foto k článku: Mária Pihuličová
Hrad zachraňujú najmä vďaka chuti
Do budúceho roka majú s hradnom ďalšie plány.
„Brána a múr sú dokončené, budeme teraz pokračovať v archeologickom výskume tohto priestoru. A začneme komplexný výskum paláca a jeho rekonštrukciu,“ vysvetlil Pribula.
Dosiaľ sa venovali statickým murovačkám. Teraz, keď už majú stabilné podložie, im to dovoľuje, aby robili aj nad zemou, do väčších výšok.
Práce na hrade prebiehajú od marca do novembra, aktuálne prebieha ešte archeologický výskum.
Popri desiatich nezamestnaných pomáhajú aj dobrovoľníci. Taktiež sa zapájajú i skauti zo Sabinova. Celé je to však postavené najmä na chuti a vôli.
„My sme združenie, ktoré zamestnáva dobrovoľnícky. My do toho dávame nielen čas, ale niekedy aj vlastné zdroje a keby sme mali raz toľko, bolo by to stále málo, niekto musí začať a ukázať, že sa to dá aj takto,“ povedal Pribula.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári