Titul rytier letectva mu udelila v roku 2002 Nadácia Štefana Baniča Parachute Foundation so sídlom v americkom Dallase. Pasovali ho zlomenmým krídlom, čím mu vzdali hold za jeho 43-ročnú prácu pilota, akrobata, učiteľa lietania, zakladateľa parašutizmu a funkcionára Aeroklubu Prešov. Mal vyše 500 žiakov. Vystupoval na leteckých dňoch a jeho akrobatická trojka Luňákov očarila laikov aj profesionálov.

PREŠOV. Nedávno oslávil 90 rokov. Žije v Kechneci pri Košiciach, ale v srdci je stále Prešovčan.

Narodil sa v Župnom dome na Slovenskej ulici. Keď spomína na detstvo, hovorí, že ho volali Tarzan.

Už vtedy miloval výšky, napätie a nebezpečenstvo, často sa šplhal sa po stromoch v aleji na Slovenskej ulici.

Už ako 15-ročný sníval o tom, že raz bude pilotom, hoci Prešov vtedy ešte nemal letisko. Mal len 16 rokov, keď sa prihlásil do Slovenského leteckého zboru v Prešove.

Letka mala vtedy číslo 17 a k dispozícii len jediné lietadlo Zlín V. Jeho inštruktorom bol vtedy Andrej Pramík.

Lietalo sa na rôznych terénoch, napríklad nad dnešným letným kúplaliskom Delňa, na Prachárni pri Malom Šariši aj nad Táboriskom.

„Výcvik vyžadoval veľkú fyzickú zdatnosť a vytrvalosť, lebo sme museli klzák vždy dopraviť z Prešova na Lysú Stráž a späť. Niekedy sme ho mohli uskladniť v stodole gazdu, niekdy sme pri ňom aj prespali. Urobil som pilotné skúšky a v roku 1940 som nastúpil do Vojenskej leteckej školy v Banskej Bystrici. Do Prešova som sa vrátil až o 4 roky,“ spomína Majoroš.