Počas dňa výživy sa v Prešove ochutnávalo a oceňovalo

Utorkové popoludnie bolo v PKO pastvou nielen pre oči, ale najmä pre žalúdok.

Tradičný svetový deň výživy opäť neobišiel ani Prešov.

PREŠOV. Už vstup do miestnosti prezrádzal skvelé kuchárske umenie. Stôl sa prehýbal pod dobrotami. Jedlá boli nielen chutné, ale zvlásť esteticky pripravené personálmi zariadení školského stravovania

„Význam stravy a výživy pre ľudský a hlavne detský organizmus asi netreba pripomínať. Opäť je tu prezentácia rôznorodosti a pestrosti jedál a zdravej výživy,“ povedala Mária Tejiščáková z oddelenia školstva MsÚ.

Stravovanie doplnil bohatý kultúrny program v podaní žiakov prešovských materských a umeleckých škôl. Deti si mohli počas progamu aj „variť“ v Kuchynke výtvarného varenia pod kuchárskou taktovtkou ZUŠ Októbrová.

Veď z farieb sa vraj varí najlepšie a najchutnejšie.

Pre kuchyňu a deti žijú

Za svoju oddanú prácu v školských stravovacích zariadeniach si ocenenia odniesli štyri dámy. Prvá bola Anna Grebečiová zo ZŠ Bajkalská.

„Vždy som svoju prácu milovala a vždy som rada chodila do zamestnania a tešilo ma, že som mohla toľko rokov stráviť pri deťoch a snažila som sa im robiť kvalitný stravný lístok spolu s pani kuchárkami,“ povedala po ocenení.

Jedlu obetovala celý život, keď pracovala ako vedúca, vždy sa snažila viesť k zdravému stravovaniu a podieľala sa aj na overovaní nových receptúr.

Ďalšia ocenená bola Marta Poliaková z MŠ Čsl. armády v Prešove, kde pôsobí ako vedúca školskej jedálne a jej spolupracovníci ju hodnotia ako spoľahlivú a nápomocnú.

Máriu Zápotockú, vedúcu školskej jedálne zo ZŠ Matice slovenskej, chválili za pestrosť stravy, ale tiež aj ľudský rozmer a zmysel pre humor.

„Ďakujem tým mojim zlatým kucharečkám,“ vyznávala sa s láskou.

Na deti s citom

Posledná ocenená, Justína Jurašková, je hlavnou kuchárkou na ZŠ Prostějovská. Je pravou rukou vedúcej kuchyne. Ako povedala, má svoju prácu veľmi rada. Akoby aj nie, venuje sa jej už 24 rokov, z toho 15 rokov na Prostějovskej.

Bohaté skúsenosti ju už aj naučili, ako s deťmi zaobchádzať.

„Hlavne treba na ne pomaly a dipomaticky,“ hovorí s úsmeovom. Prv ich namotivuje, dá len trošku, nech ochutnajú a môžu sa vrátiť. A ony sa vraj vrátia. Pôvodnú nechuť či nezáujem o jedlo čiastočne Justína chápe, veď, ako spomína, sama sa až v 40-ke naučila jesť ryby.

Koložvárska boduje

Ako veľký hendikep vidia kuchárky to, aké stravovacie návyky si deti donesú z domu. Ony ich potom musia učiť správne sa stravovať.

A čo chutí deťom napríklad na ZŠ Prostějovskej v Prešove?

„Jednoznačne boduje koložvárska kapusta, môže byť aj segedínsky,“ zhoduje sa hlavná kuchárka s kolegyňami.

Naopak, zemiaky na kyslo či kôprová omáčka veľmi obľúbené nie sú. Tiež si pochvaľujú, že sa deti naučili jesť polievky. Veľa však rozhoduje aj kolektív. Ak pri stole niekto povie „fuj“, zväčša je jedlo odpísané u celej partie.

Pokrájané alebo celé? Nakrájať

Táto škola má momentálne druhý mesiac šalátové pulty. Vraj od začiatku sa ujali, ako u detí, tak aj u pedagógov. Taniere sú však dočista vylízané napríklad aj pri dukátových buchtičkách. A veľmi obľúbené sú halušky. Zaujímavosťou je kategória mäsa. Nie je totiž mäso ako mäso. Tu rozhoduje spôsob servírovania.

„Ak dáme to isté mäso, či už bravčové či hovädzie, nakrájané na plátky alebo kocky, deti zväčša pojedia všetko. Akonáhle je to isté mäso v celku, vracia sa nám,“ prekvapujú skúsené kuchárky. Prečo je to tak, vedia asi len deti.