PREŠOV/SPIŠSKÁ KAPITULA. Udalosti novembra ’89 pripomenú organizátori 5. ročníka Hanusových dní na východe Slovenska už koncom tohto týždňa - v piatok 7. novembra v Prešove a nasledujúci deň v Spišskej Kapitule.
Vstup na diskusné fórum je voľný.
Podujatie v Prešove sa uskutoční v Divadle Alexandra Duchnoviča. Informoval o tom predseda Občianskeho združenia Fórum pre kultúru Marek Hrubčo.
Séria podujatí v rámci Hanusových dní sa začne prehliadkou miest, kde sa pred 25 rokmi stretávali Prešovčania na novembrových mítingoch.
Zúčastnených bude sprevádzať historik, riaditeľ Múzea zločinov a obetí komunizmu František Neupauer.
Pozvanie na podujatie prijali okrem domácich aj hostia z Českej republiky a Poľska.
Diskutovať o odkaze novembra ’89 bude Roman Joch, riaditeľ Občanského institutu a bývalý poradca premiéra Petra Nečasa, Piotr Bajda, politológ a vedecký pracovník Poľskej akadémie vied, europoslankyňa Jana Žitňanská a aktivisti Jaroslav Varchola a František Neupauer.
Novembrové udalosti priblížia na príbehoch obetí režimu
„Do podujatia sa nám v tomto roku podarilo zapojiť aj študentov gymnázií z Prešovského kraja. Je to generácia, ktorá totalitný režim nezažila. Po 25 rokoch je však jasné, že boj o slobodu sa 17. novembrom neskončil, “ uviedol Hrubčo.
Novembrové udalosti chcú verejnosti priblížiť na príbehoch obetí režimu. Z pohľadu ľudí, ktorí svojim životom ukázali, ako si zachovať vnútornú slobodu zoči-voči totalite.
V sobotu pokračuje program prednáškami a panelovou diskusiou v Spišskej Kapitule.
Hanusove dni organizuje občianske združenie Fórum pre kultúru v spolupráci s Nadáciou Konrada Adenauera, Poľským inštitútom, občianskym združením Nenápadní hrdinovia, Myslím, teda som a s ďalšími partnermi.
Kto bol Ladislav Hanus
Podujatie dostalo pomenovanie po Ladislavovi Hanusovi (1907-1994), teológovi, kňazovi, prekladateľovi a znalcovi sakrálneho umenia.
Od roku 1938 pôsobil ako profesor morálnej teológie v bohosloveckom seminári v Spišskej Kapitule.
Počas totalitného režimu bol odsúdený za vlastizradu.
Po prepustení v roku 1965 ho zbavili občianskych práv, dostal zákaz publikovania a mohol pracovať iba ako kurič.
Je zakladateľom najdlhšie vydávaného slovenského samizdatu Orientácie. Od roku 1968 bol farárom v Kvačanoch, neskôr v Hybiach.
Po novembri 1989 získal čestný doktorát Filozofickej fakulty UK. Uznania sa mu dostalo aj od pápeža, v roku 1994 bol menovaný za pápežského preláta.
Zomrel v tom istom roku a je pochovaný v Ružomberku.
sita
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
