Sedem bývalých československých majsteriek v hádzanej sa deň pred Sviatkom všetkých svätých zišlo v penzióne jednej z nich. Na mieste, v prostredí, kde ešte pred nie takým dlhým časom si pripomínali zisk prvého zo štyroch titulov TJ ZVL Prešov. Vtedy prišla aj rodáčka z Trenčína – Melčíc Daniela Trandžíková, ktorá s Prešovom získala tri tituly. Žiaľ, na spomienku na ďalšie už táto skvelá hádzanárka nepríde.
PREŠOV. Hádzanársky svet obletela minulý pondelok smutná správa. Vo veku päťdesiatosem rokov podľahla ťažkej chorobe Daniela Trandžíková, rodená Nováková.
Táto správa okrem najbližšej rodiny hlboko zasiala aj jej bývalé spoluhráčky.
Sedem z tých, ktoré so zosnulou Danielou Trandžíkovou toho mnoho zažili na hádzanárskych ihriskách ale i mimo nich, sa vydalo minulý piatok vyprevadiť spoluhráčku a kamarátku na jej poslednú cestu v rodnom Trenčíne.
Zraz pred odchodom si dali v penzióne Márie Labayovej. Prichádzali po jednej. Z tváre každej sa zračil hlboký bôľ.
Tak ako voľakedy na ihrisku vedeli zabojovať, tak si aj teraz, vo chvíľach piety, už ako zrelé dámy na spoluhráčku zaspomínali.
Nepoznala zranenia, choroby
Vari najbližšie k zosnulej mala rovnako skvelá hádzanárka Mária Labayová.
„S Dankou som sa zoznámila v roku 1973. Vtedy som ako mladá hráčka prestúpila do Plastiky Nitra. Ona zase v tom čase začínala v majstrovskej Odeve Hlohovec. Keďže takmer v rovnakom čase sme boli vybrané do československej reprezentácie, zblížili sme sa ešte väčšmi. V podstate päť rokov, až po svetový šampionát 1978 v Bratislave, sme boli nerozlučná dvojica. Ako spriaznené duše sme bývali na reprezentačných akciách spoločne. Rozumeli sme si herne i ľudsky. Potom sa naše cesty na nejaký čas rozišli. Nie však nadlho. Danka, tak trochu i na môj popud, prestúpila z Trenčína do TJ ZVL Prešov. Nuž a potom prišla tá slávna éra prešovskej ženskej hádzanej, keď sme získali tri tituly majsteriek Československa v rade, hrali semifinále Pohára európskych majstrov. Postúpili sme vtedy cez Radnički Belehrad, v kádri s najlepšou hráčkou sveta Svetlanou Kitičovou. Stroskotali ale na viedenskom Hypobanku, ktorý nám zahatal cestu do finále. Spomienky sme na vtedajšie časy mali ozaj krásne. Hádzanú sme už nehrali, no s Dankou i ostatnými spoluhráčkami sme boli a sme v častom kontakte. Zosnulá kamarátka, bola vynikajúcim športovcom, azda v tom období najlepšou pivotkou na svete, ale aj úžasným človekom. V živote vari nikomu neublížila. Na ihrisku ale bola veľkou bojovníčkou. Nepoznala zranenia, ba ani choroby. A napokon ju skolí za krátky čas ťažká nemoc.“
Svetová hráčka s tuhým koreňom
To, že Daniela Trandžíková mala tuhý koreň, dokladovali slová dlhoročného klubového lekára ZVL Prešov Jozefa Sotáka.
„Za celý čas, čo hrala v Prešove, nebola zranená. Pritom však na ihrisku vedela v súbojoch rozdať, ale aj prijať. Jediný raz ale predsa len prišla za mnou so zdravotným problémom. Nič vážne, zvýšená teplota. Keďže pred nami boli ale „vážne“ zápasy a Danka chcela hrať, chcela byť čím skôr v poriadku. Tak jej vravím, tento liek budeš brať každých šesť hodín po dve pilulky. Keď sa mi ozvala na druhý deň a tvrdila, že je jej ešte horšie, tak som za ňou upaľoval. To že s liečbou nemala nijaké skúsenosti, dokazuje fakt – ona namiesto každých šesť po dve brala každé dve hodiny po šesť piluliek... Musela na infúzie, ale všetko sa dalo zakrátko do poriadku. Potom to už bola zase tá zlatá, sympatická, príjemná baba, vynikajúca hádzanárka,“ zaspomínal klubový lekár.
Na rozlúčku aj s novinami
Blažena Vlasatá spomínala na bývalú spoluhráčku tiež iba v tom najlepšom. Prezradila, že pred necelým mesiacom bola aj s manželom u nej v Trenčíne na návšteve. „Človek by neuveril, že táto žena bola chorá.
Stále plná energie, na jednom mieste sotva obsedela. Preto sme sa nádejali, že súboj s ťažkou chorobou zvládne.
S manželom Jánom mali prísť k nám do Prešova, taká bola dohoda. Tá smutná zvesť bola pre mňa obrovskou ranou.“
Štefánia Priščáková pri spomínaní prekvapila. Na pohreb do Trenčína šla s výtlačkom Prešovských novín s dátumom 13. august 1985. V nich stálo, že TJ ZVL Prešov získala veľkú posilu, Danielu Trandžíkovú.
„Celú hádzanársku kariéru mám dokladovanú. Na stretnutia so spoluhráčkami vždy niečo z pamätných dokumentov vytiahnem. Žiaľ, je mi nesmierne ľúto, že po Prešovských novinách som teraz siahla v takýchto smutných chvíľach. Som ale hrdá, že som mohla s Dankou hrať v jednom družstve. Ako mladé dievča som ju sledovala na MS 1978. Vtedy sa mi ani len neprisnilo, že raz táto vynikajúca hádzanárka bude mojou spoluhráčkou.“
Veľmi ťažko sa rozhovorila Jozefína Korpášová. V deň pohrebu kamarátky, spoluhráčky Danky, si pripomínala aj nečakaný skon svojho manžela Karola, bývalého brankára Tatrana a neskôr policajného funkcionára.
„Čo sa tu dá ešte povedať? Odišiel jeden obdivuhodný človek, super športovkyňa, úžasná bojovníčka. Voči nám, vtedy mladým, ani len náznakom nedala z pozície svojich skúsenosti niečo pocítiť, tobôž sa nejako nadraďovať. Naopak, ústretová, ľudská, kamarátska osoba.“
V tom istom duchu pri spomienkach na Danielu Trandžíkovú hovorila aj v tom čase tiež mladá, kariéru rozbiehajúca Magda Tinschmidtová.
Podobnými slovami sa rozhovorila aj Alena Damitšová. „Že to bola výnimočná hádzanárka, to vie asi každý, kto sa o šport zaujíma. Skvelý človek. Mnohé sme prežili na ihrisku, na ktorom sme zo seba, ako sa vraví, trochu žili. Ja na spojke, Danka na pivote. Blízko k sebe sme ostali aj po športovej kariére. Dosť intenzívne sa stretávali. V ostatných dňoch sme si zatelefonovali. Dokonca ešte aj v sobotu. Ani vtedy si nepripúšťala koniec. A o necelé dva dni prišiel...“
Najkrajšie spomienky
Medzi poslednými do mikrobusu, smerujúceho do Trenčína, nastupovala vynikajúca krídelníčka svoje éry Božena Mažgutová Birošová.
„Krajšie spomienky na spoluhráčku, ako na Danku Trandžíkovú, vari ani byť nemôžu. Super žena, jedna z najlepších hádzanárok sveta, v období keď hrala. Slávna éra prešovskej ženskej hádzanej sa skončila niekedy v roku 1990. Končili sme aj v československej reprezentácii. Napriek tomu, že sme sa porozchádzali, kontakty ale ani zďaleka nepretrhali. Práve Danka bola jednou z tých, ktoré iniciovali naše stretnutia. Mne osobne nevymizne z pamäti vlaňajší akt uvádzania do Siene slávy slovenskej hádzanej. Uviedli nás do nej vedno s Dankou. Po príjemnom večeri v Bratislave ma pozvala k nim domov, do Trenčína. Ostala som tam ešte na druhý deň. Mala som čo robiť, aby som presvedčila Danku, že nejaké povinnosti mám aj doma v Prešove. Skrátka, skvelá hádzanárka, skvelý a milý človek, na ktorého nik z nás v spomienkach určite nezabudne.“
Daniela Trandžíková
Narodila sa 26. októbra 1956, zomrela 26. októbra 2014, na svoje 58. narodeniny
Reprezentovala na olympijských hrách v rokoch 1980 a 1988 - s družstvom Československa bola vždy piata. Z majstrovstiev sveta v Holandsku v roku 1986 mala striebornú medailu.
V tíme Československa odohrala 311 stretnutí a dala v nich 657 gólov.
Veľkou mierou sa podieľala na tom, že hádzanárky ZVL Prešov sa v sezónach 1985/86, 1986/87 a 1988/89 stali majsterkami Československa.
V ročníku 1986/87 sa s družstvom ZVL Prešov prebila do semifinále Pohára európskych majstrov.
V rokoch 1980, 1981 a 1988 sa stala najlepšou hádzanárkou Československa.
Vlani bola uvedená do Siene slávy slovenskej hádzanej.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
