CHMIŇANY. Tento 25-ročný útočník začínal hrať ako žiačik v Ľuboticiach. Tam účinkoval od sedemnástich rokov i medzi dospelými (v jednom ročníku dosiahol 18 zásahov, čo je jeho osobným rekordom medzi dospelými).
Predčasom hosťoval pol roka v Kalništi, kde si prvý raz vystrieľal primát medzi zakončovateľmi a tiež to bolo za jeseň. Potom sa vrátil späť do materského klubu, ale nenašiel spoločnú reč s funkcionármi a ani nemal požadované podmienky na prácu.
Najprv zamestnanie, potom futbal
Preto odišiel do Chminian, kde je tretiu sezónu. „Som vďačný za to, čo tento klub pre mňa urobil a že mi vytvoril také zázemie, aby som bol spokojný po futbalovej i pracovnej stránke. Pomohli mi zabezpečiť robotu, pravidelný príjem,“ poznamenal.
K téme prípadného záujmu iných tímov i z vyšších súťaží dodal: „Z futbalu sa nedá v regionálnych zápoleniach vyžiť. To sa prihodí azda iba niektorým vyvoleným. Pre mňa je prvoradé zamestnanie, lebo to ma živí. Ako futbalistu ma to vždy lákalo hrať vyššie, aspoň v elitnej regionálnej súťaži, ale tým sa teraz nezaoberám.“
Pred časom bol na lane Giraltovčanov, dokonca dva razy. Už-už to vyzeralo, že zmení prostredie, ale nakoniec mu to Ľubotičania neumožnili. Možno do tretice to prešovskému rodákovi vyjde, hoci pri tejto poznámke sa usmial.
Gól z polovice ihriska
Erikovi k prvenstvu pomohla nielen vyvážená strelecká forma od začiatku do konca, ale i to, že pravidelne nastupoval. „Trošku som sa obával, aby som nestál pre žlté karty. Nakoniec som to však ustál.“
Nastrieľal 64 percent všetkých gólov svojho tímu, najviac mu to sypalo proti Bardejovu-Dlhej Lúke, keď štyri razy skóroval.
Darilo sa mu aj v iných vystúpeniach. Bez váhania si na ne spomenul: „Trikrát som sa presadil proti Uzovciam, po dva razy v dueloch s Belovežou a Gaboltovom.“
Sám seba charakterizoval, že je skôr silovým a rýchlostným typom zakončovateľa. Nebojí sa ísť do súbojov a nemá vo zvyku odtiahnuť nohu. „Som trošku drzejší útočník, ktorý medzi obrancami nemá dobré meno. Keď niekto staví na tvrdú hru, tak to viem oplatiť rovnakou mincou a nemám obavy pred fyzickými atakmi.“
Presadzoval sa rovnako pravou aj ľavou nohou a sám bol prekvapený, že mu vychádzali aj hlavičkové súboje v šestnástke. „Darilo sa mi pri hlavičkách po štandardkách, predtým som v tom tak nevynikal, tentoraz mi to naozaj išlo.“
Najčastejšie mu prihrával na góly Lukáš Smolko, pokiaľ nastupoval v útoku pri rozostavení 4-4-2. „Neraz ma zásoboval finálnymi asistenciami.“
Predtým dal E. Uličný v tomto tíme za celú sezónu menej gólov než teraz za jeseň. V tomto ročníku rapídne vyletel hore. „Najvydarenejší pokus bol proti Beloveži, lebo som dal gól z polovice ihriska. Hosťujúci brankár kopal z diaľky priamy kop, lopta sa po odhlavičkovaní dostala ku mne. Necítil som sa na to, aby som unikal k bráne, tak som si obhodil obrancu a skúsil vystreliť azda dva metre za poliacou čiarou. Vyšlo to. Najdôležitejšie boli však zásahy v Gaboltove, lebo body zvonku sa cenia viac.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
