Ich kapitánka Danka Hovancová by však na toto obdobie najradšej zabudla.
BARDEJOV. Danku Hovancovú, kapitánku tímu, bolo počas minulej druholigovej sezóny, v ktorej si Bardejovčanky vybojovali postup do najvyšej súťaže, na ihrisku nielen vidieť, ale aj počuť.
Bola líderkou a dušou družstva, neustále burcovala spoluháčky. Pred začatím prvej ligy sa na súťaž veľmi tešila a vyjadrila aj túžbu, aby ju obišli zdravotné problémy.
„Človek mieni, pánboh mení“, konštatovala Danka pri hodnotení jesene v 1. lige žien.
Po príprave zradilo zdravie
„Absolvovala som celú letnú prípravu. Trénovali sme 6 týždňov každý deň, jeden týždeň dvojfázovo, hrali sme 1-3 prípravné stretnutia týždenne. Po šesťtýždňovej príprave mal nasledovať prvý ligový zápas. Prišli zdravotné problémy, pobyt v nemocnici a následné vyšetrenia. Bola som veľmi oslabená a len horko ťažko som sa spamätávala. Vynechala som tri týždne z tréningov, keď som nemala ešte školu a mohla tak naplno trénovať, chcela som nastúpiť v dôležitom zápase proti majstrovi z Nových Zámkov. Nedalo sa, lebo po injekciách som mala zablokovaný nerv v bedrovom kĺbe a obmedzenú hybnosť nohy. Nastúpila som na posledných 5 minút stretnutia. Museli sme nútene striedať.“
Danka sa postupne zotavovala a začalo to vyzerať tak, že sa čoskoro na trávnik vráti. „Za týždeň som sa dala dokopy a nastúpila konečne v základnej zostave proti Hornej Nitre. To sa už hralo štvrté kolo. Môj výkon nebol ani zďaleka taký, na aký som zvyknutá.“
Zdravie však opäť nevydržalo a kapitánka Bardejova musela sledovať nasledujúce zápasy len z lavičky. „Keď som sa chcela naplno rozbehnúť a začať odznova, prišiel zápal nosových dutín a ďalšie tri týždne nútenej pauzy. Zmeškala som zápasy v Humennom a v Dúbravke, ako aj prestížny zápas doma so Slovanom.“
Návrat až v závere jesene
Aj keď sa na ligu veľmi tešila, dočkala sa až v závere jesennej časti.
„Po dlhom čase som mohla znovu hrávať a aj keď boli na mne poznať ešte dozvuky choroby, dostala som príležitosť zahrať si doma proti Šali v tíme junioriek. V tomto zápase som sa chytila, boli sme lepším tímom, zápas sme vyhrali a blikali vo mne svetielka nádeje v návrat medzi ženy. To sa mi aj podarilo a tak som v dohrávke druhého kola v žiline mohla opäť viesť náš tím. Znova som sa na ihrisku niekedy cítila ako vyoraná myš. Chýbala mi kondícia, správny prvý dotyk, herná prax, čo je po takom dlhom výpadku, myslím si, že normálne.“
Danka svoje účinkovanie hodnotí takto: „Predstavovala som si to trochu ináč, ale prišla smola, ktorá sa so mnou dlho ťahala. Všetko, na čom som počas dlhej a náročnej šesťtýždňovej prípravy pracovala je dávno preč a musím začať úplne odznova.“
Tím skladali nanovo, podarilo sa
Kapitánka musela priebeh ligových zápasov sledovať prevažne len z lavičky. Aký je teda pohľad hráčky, ktorá by veľmi chcela na ihrisku pomôcť, ale nedalo sa?
„Museli sme rozšíriť náš káder. Prišli mnohé dievčatá, reprezentantky, ktoré videli možnosť v Bardejove hrať najvyššiu súťaž. Do Bratislavy za štúdiom odišli Stanka Sobeková a Janka Mišeková. Na zahraničný študijný pobyt odišli Kori Drotarovská a Natália Koščová. “
Atmosféra v družstve je už tradične dobrá. Baby, aj napriek zmenám v zložení družstva, sa navzájom podporujú a dobre spolu vychádzajú.
„Všetky zmeny sa výrazne prejavili aj v kádri. Bolo náročné z pozície kapitána dávať partiu opäť dokopy. Chýbali nám naše 'spriaznené duše' a naopak, do tímu prišlo veľa nových a silných individualít. Aj tak si myslím, že nové dievčatá skvele zapadli. Sú veľmi rýchle a šikovné na lopte, nemajú problém presadiť sa jeden na jedného. Sú pre Bardejov veľkým prínosom. Na ihrisku hráme ako jeden tím a snažíme sa tak správať aj mimo neho.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
