ZÁHRADNÉ. Za viac ako 35 rokov naplnil František Škvarla zo Záhradného, okres Prešov, medom tisíce fliaš a staral sa o stovky včelích rodín, ktoré už od dávnych čias prinášajú ľuďom jeden z najvzácnejších produktov prírody.
Každý, kto by sa na tohto človeka v dedine opýtal, dozvedel by sa, že je to najznámejší včelár v regióne.
Aktívne sa venuje svojim úľom, publikuje články v odborných časopisoch. Okrem toho odovzdáva svoje dlhoročné skúsenosti ďalším generáciám a v neposlednom rade osladzuje životy ľudí medom, ktorého nikdy nie je dosť.
Tí, ktorí ho poznajú, dobre vedia, že o tomto usilovnom hmyze by dokázal rozprávať pokojne dlhé hodiny.
Na začiatku nebolo nadšenie
Priznáva sa, že so včelárením nezačínal s nadšením, ako to býva v takýchto prípadoch zvykom. Ľudia sa pre nový koníček zvyknú nadchnúť a skočia do neho rovnými nohami, jeho cesta však vraj bola iná. Prvých desať rokov si vraj nebol istý, či sa tomu chce naozaj venovať.
Spomína si, ako si v prvých rokoch včelárenia vždy na jeseň povedal, "už dosť a končím", ale na jar to bolo inak.
Rastúca láska a obdiv voči malým pracovitým stvoreniam, ale aj zdravotné problémy a dôvera k liečebným účinkom včelích produktov ho udržali pri včielkach. Tie by dnes ani za svet neopustil.
Dôchodca pripomenul, že doklady o význame včiel a ich úlohe sa objavili už na nástenných maľbách v jaskyniach. Potom sa ľudia venovali zberu medu v lese a následne si včelstvá zakladali vo svojich úľoch.
Pred sto rokmi boli na Slovensku známe najme slamené úle, ale odvtedy sa technológie chovu zmenili.
"Za tie tisícročia človek včely nič nenaučil, oni stále robia len to isté, ako to majú naprogramované v génoch. Jedine človek sa pri nich zmenil," zdôraznil včelár.
Škvarla upozornil nielen na usilovnosť včiel, ale aj na ich presnosť. Najmä pri tvorbe plastov, ktoré obsahujú šesťhranné bunky, ktoré majú presné rozmery až na tisícinu milimetra.
"Často sa ma pýtajú, či ma napríklad naraz pohrýzlo veľa včiel pri práci v úli, a ako som to zvládol. Hovorím im, že ma nepohrýzla za celý život ani jedna, ale pichajú ma stále," dodáva so smiechom dôchodca.
Vysvetlil, že včely svojho gazdu nepoznajú, ale zvyknú si na to, ako sa s nimi zaobchádza.
Prácu s medom nenazýva inak ako "sladká drina", ktorá musí človeka hlavne napĺňať.
Na mede sa vraj zbohatnúť nedá
Čo sa týka ekonomickej stránky, podľa neho nie je možné očakávať, že včelár predajom poctivých včelích produktov zbohatne. Peniaze z predaja totiž sotva pokryjú náklady spojené s ich výrobou.
Liečivé účinky medu si vyskúšal sám na sebe. Potvrdilo sa mu to, čo sa píše vo vedeckých štúdiách, v múdrych starých knihách a hovorí sa v ľudových múdrostiach. Keď mal zdravotné problémy týkajúce sa trávenia, med mu veľmi pomohol.
Odporučil ho napríklad všetkým, ktorí museli držať zo zdravotných dôvodov diétu.
Aj napriek tomu, že z jeho najbližšej rodiny sa včeláreniu venuje len on, láskou k včelám sa mu podarilonainfikovať mnohých ďalších.
Svedčí o tom aj fakt, že len v Záhradnom sa včeláreniu okrem neho venujú aj ďalší traja ľudia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári