Dopravu v Širokom diaľnica zlepšila, počas stavby tunela bolo viac práce

Jeden salaš zanikol, neďaleký motorest síce funguje, no už tu nie je stále plno ako kedysi.

Jeden salaš však zanikol, neďaleký motorest síce funguje, no už tu nie je stále plno ako kedysi.

ŠIROKÉ. Počas stavby tunela Branisko bola obec Široké v okrese Prešov jedným zo stredísk, kde sa schádzali robotníci. Chodili sem jesť, bývali tu, stravovacie a ubytovacie zariadenia prosperovali, ľudia prenajímali domy.

V rokoch 1996 až 2003, kedy tunel vznikal, tu bol čulý ruch aj vďaka tejto významnej stavbe.

Dnes je pre obec prínosná skôr diaľnica, povedal dlhoročný starosta obce Stanislav Bartoš.

Ako ďalej uviedol, po otvorení tunela v roku 2003 sa v obci už ťažšie podniká v stravovacích a ubytovacích službách. Za obcou zanikol jeden salaš a neďaleký motorest síce funguje, no už tu nie je stále plno ako kedysi.

Aj keď tunel zjednodušil dopravu cez horský priechod, pre samotnú obec na prešovskej strane pohoria Branisko je riešením dopravných problémov skôr diaľnica.

Nehôd je menej

Tá podľa starostu odviedla z centra obce množstvo dopravy, je tu menej prachu, hluku, exhalátov, nehovoriac o bezpečnosti pre chodcov.

Nová cesta poza obec vedúca do tunela priniesla aj menej dopravných nehôd v centre Širokého. Tých tu bolo podľa starostu kedysi veľa.

Od roku 1989 do roku 1997, kedy spustili dopravu po diaľnici, sa na prudkej zákrute priamo v centre obce stali tri vážne nehody kamiónov a jedna nehoda autobusu.

Nielenže sa tu ťažko zranilo niekoľko ľudí, ktorí žijú s následkami dodnes, mali sme tu aj úmrtia, spomína starosta na časy, keď bola obec rozdelená stále plnou cestou.

Aj v obci je niekoľko rodín, ktoré sú týmito nehodami poznačené, o mamu tu pred viac ako 20 rokmi prišli malé dvojčatá.

Chronológia udalostí súvisiacich s výstavbou tunela Branisko

Tunel Branisko je prvým slovenským diaľničným tunelom. Nachádza sa na diaľnici D1 na úseku medzi obcami Beharovce a Fričovce. Tunel má dĺžku 4975 m a nahradil náročný prechod priesmykom Branisko v nadmorskej výške 751 m.n.m. v rovnomennom pohorí. Prípravy na jeho výstavbu na rozhraní Spiša a Šariša sa začali v roku 1992. Diaľničný úsek s tunelom Branisko slávnostne uviedli do prevádzky 29. júna 2003.

2. februára 1996 - Zmluvu o vytvorení Konzorcia zameraného na realizáciu inžiniersko-geologických a hydrogeologických prác pri príprave výstavby tunela Branisko podpísali v Spišskej Novej Vsi zástupcovia firiem Uranpres, Želba a Geologia zo Spišskej Novej Vsi, ako aj Geoconsoltu a Technickej univerzity v Košiciach. Združenie pod názvom Tunel Branisko sídlilo v Spišskej Novej Vsi.

2. apríla 1996 Začalo sa razenie prieskumnej štôlne určenej na podrobný geologický a hydrogeologický prieskum.

12. apríla 1996 - Premiér SR Vladimír Mečiar v rámci kontrolného dňa výstavby diaľnic, na ktorom ho sprevádzal aj vtedajší predseda NR SR Ivan Gašparovič, položil základný kameň výstavby tunela.

27. júna 1996 - Práce na stavbe tunela Branisko boli v tomto roku finančne zabezpečené. Vyplývalo to z uznesenia kontrolného dňa v Bratislave.

16. júla 1996 - Do tohto termínu bolo vybudovaných približne 120 bežných metrov štôlne. Postup brzdili ťažké geologické podmienky.

17. septembra 1996 - Vláda SR prerokovala a súhlasila s návrhom na zriadenie komisie odborníkov na schválenie uchádzača o výstavbu diaľničného tunela Branisko. Slovenská správa ciest (SSC) vypísala verejnú súťaž na zhotoviteľa stavby D1 Beharovce-Branisko-I. etapa, pravý tunel.

október 1996 - Generálnym dodávateľom stavby tunela sa stal definitívne štátny podnik Vodohospodárska výstavba.

19. decembra 1997 - Slávnostné prerazenie prieskumnej štôlne prvého diaľničného tunela sa uskutočnilo v prítomnosti ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Jána Jasovského na západnom portáli tunela. Od začiatku stavby vyrazili raziči 4841 metrov prieskumnej štôlne, bod prerazenia v staničení je vo vzdialenosti 2544 metrov od západného portálu. K tomuto dňu prevýšili náklady na stavbu prieskumnej štôlne približne 340 miliónov Sk.

1. mája 1999 - Diaľničný tunel slávnostne prerazili. Prerážkou sa končila 1. etapa v jeho výstavbe. Pozoruhodná bola presnosť, s akou bol tunel prerazený. Išlo o presnosť 11 až 17 milimetrov, pričom povolená stavebná tolerancia je 100 milimetrov.

21. októbra 1999 - Na kontrolnom dni jeho účastníci konštatovali, že práce na stavbe pokračujú plynule v súlade s harmonogramom.

25. februára 2000 - Premiér Mikuláš Dzurinda v sprievode ministra dopravy a spojov Jozefa Macejka začal svoj program návštevy Prešovského kraja prehliadkou postupu prác výstavby. Ako prvý prešiel tunelom Branisko v jeho celkovej dĺžke 4,8 kilometra na terénnom aute.

3. decembra 2001 - Združenie Tunel Branisko dokončilo ukladanie cementobetónového krytu vozovky v tuneli.

5. januára 2002 - Začalo sa s montážou technologického zariadenia.

4. apríla 2002 - Premiér Mikuláš Dzurinda počas kontrolnej prehliadky staveniska vyhlásil, že problémy sprevádzajúce výstavbu Braniska je možné zvládnuť a júl 2002 ešte stále zostáva reálnym termínom na uvedenie stavby do skúšobnej prevádzky.

16. mája 2002 - Došlo k presunutiu pôvodného júlového termínu 2002 otvorenia skúšobnej prevádzky v tuneli na september 2002.

21. júna 2002 - Poslanci NR SR v novele zákona o premávke na pozemných komunikáciách stanovili pravidlá pre jazdu cez tunel. Súviselo to s očakávaným skorým spustením skúšobnej prevádzky tunela Branisko.

1. augusta 2002 - Vicepremiér a minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Ivan Mikloš pripustil, že tunel pod Braniskom v roku 2002 zrejme neuvedú do skúšobnej prevádzky. Za hlavného vinníka vzniknutej situácie označil neprofesionálny prístup hlavného dodávateľa technologickej časti akciovú spoločnosť ZPA Křižík, Prešov.

20. decembra 2002 - Tunel by mal byť hotový do 30. júna 2003. Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Pavol Prokopovič to vyhlásil pred novinármi na záver kontrolného dňa na stavbe.

31. januára 2003 - Porušenie niektorých zákonov, rozpočtovej disciplíny a nedodržania pôvodne stanovených podmienok v zmluvách, stavebnej výrobe a montáži technológií zistil Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) v rámci previerky financovania tunela Branisko. Protokol z kontroly bol postúpený Ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. Upozorňoval na viaceré nezrovnalosti nielen v technológiách, ale uvádzal i pochybné poskytnutie preddavku a nehospodárne vynaloženie prostriedkov na zriadenie staveniska. Zistil, že k zmluve o dielo bolo vypracovaných 76 dodatkov, ktoré navýšili pôvodnú cenu 2,487 miliardy Sk o ďalších 412,8 milióna Sk. Vo viacerých prípadoch bol pritom porušený zákon o účtovníctve. Slovenská správa ciest (SSC) uhradila dodávateľovi za vykonané práce navyše ďalších 290 miliónov Sk, pričom tento rozdiel nebol zmluvne upravený. Dodávateľ dostal od SSC preddavok o 6,7 milióna Sk vyšší, ako bolo dohodnuté.

27. februára 2003 - Minister Pavol Prokopovič informoval poslancov NR SR o výraznom posilnení bezpečnostných opatrení oproti pôvodnému projektu. Tie sa stali aj jednou z príčin časového predĺženia výstavby. Po nehodách v tuneloch vo Švajčiarsku a Rakúsku projektanti zvýšili počet únikových východov z pôvodných troch na 17 aj počet hydrantov. Podľa realizátorov diela by malo ísť o jeden z najbezpečnejších tunelov v Európe. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR podniklo všetky potrebné kroky, aby bol diaľničný tunel pod Braniskom uvedený do prevádzky do 1. júla 2003. V prvej etape mali tunel spojazdniť v polovičnom profile.

24. júna 2003 - Odpoveď na otázku, kto bol príjemcom 200 miliónov Sk, ktoré za výkony na výstavbe tunela pod Braniskom, vykonané od decembra 2001 do apríla 2002 mal zinkasovať Hydrostav a nestalo sa tak, začal zisťovať vyšetrovací tím Policajného zboru justičnej polície SR.