Teraz sa mi to všetko vynahrádza – nestíham sledovať, že je vôbec nejaký predvianočný čas. Už ani kopy snehu to nepripomínajú.
Ešte tak maximálne pohľad do kalendára. Alebo návšteva niektorého z obchoďákov. Vždy sa v duchu bavím na tom šialenstve. Prázdne regály, preplnené tašky, zachmúrené tváre, rýchle tempo. Proste „chudoba“.
No ale každý podľa svojho gusta.
Nemám rada ten chaos a zhon. Pre mňa sú Vianoce rodina - či už s darčekmi, alebo bez nich. Pri jednom stole a zdraví. Klišé? Viem. Ale nie je to pravda? A ešte jedna podmienka - pokoj...
Zato sa 23. decembra pekne zbalíme a cestujeme z Prešova preč. Sviatky v rodisku. Tam, kde pri prvom snehu nechodí autobus, lebo všetci cestári sú na hlavných ťahoch. Tam, kde ešte stále vypadáva alebo vôbec nie je mobilný signál. Tam, kde je ticho.
Milujem Prešov. Ale i tak počas Vianoc s pokojným srdcom zanechám náš prešovský byt prázdny.
Už teraz sa teším, keď vystúpim z auta u nás, „tam hore“ a strasie ma zima. Lebo máme sneh.
S pôžitkom si poviem, že minimálne dva dni nezapnem počítač a v duchu sa budem tešiť na vysávanie a pečenie. I na to, že slabý signál sa postará o sms so zmeškanými hovormi. I také môžu byť Vianoce.
Takže – pokojné sviatky. :)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári