Osemdesiat rokov oslavuje Štefan Staviarsky z Prešova. Niekdajší učiteľ a riaditeľ plemenárskeho podniku patrí medzi tých aktívnych dôchodcov. Do ďalšej sa už vraj nepustí. O väčšine lokalít, v ktorých pôsobil, napísal knihu. O škole Gazdšág v Sabinove, o Fričovciach, o zákutiach Prešova, o koňoch na východe a najnovšie o Orkucanoch. Vychoval tiež umelecký klan.
Kniha o Orkucanoch je vašou piatou. K Orkucanom máte špeciálny vzťah. Je to tak?
Áno. V tejto obci som sa narodil a žil až do 24 rokov. Prežíval som tam ťažké, ale pestré detstvo, na ktoré mám dobré spomienky. Potom som odišiel zo svojho rodiska a putoval som. Pôsobil som vo Fričovciach, Prešove či Sabinove.
Kto založil Orkucany? Počuli sme, že toto boli rádové sestry, prípadne prostitútky...
To všetko sú fámy a nezmysly, ktoré sa šíria. Je to živná pôda pre ľudí, ktorí sa nevenujú histórii. Obec Orkucany patrí medzi najstaršie v údolí Torysy. Má rovnaké obdobie vzniku ako Sabinov, pod ktorý dnes patrí. A kto ju založil? Po rozpade Veľkomoravskej ríše sa v Karpatskej kotline usadili Maďari a pomaly ju dobýjali. Na určitých miestach, ktoré si už podmanili, zanechali svoje strážne družiny. No a práve na mieste dnešných Orkucian, na kopci Strážny vrch, si staromaďarská strážna družina postavila svoj drevený hrad.
Hoci je to už vaša piata kniha, patríte medzi mladých autorov, veď ste s tým začali len nedávno. Prečo ste sa dali na písanie?
V roku 1989 som zmenil zamestnanie. Dovtedy som bol riaditeľ plemenárskeho podniku a zrazu som mal viac času a priestoru, aby som sa mohol venovať svojim koníčkom. Začal som pátrať po mnohých tajomstvách nášho regiónu. Mnohé veci sa mi podarilo odhaliť a priblížiť ľuďom. A tomu sa venujem plných 25 rokov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
