Profesora Petra Švorca verejnosť pozná nielen ako učiteľa, ktorý pôsobí v Inštitúte histórie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity, ale aj ako spoluautora niekoľkých publikácií o historickom Prešove. Pochádza zo Štrby a do mesta prišiel v roku 1976 ako nádejný vysokoškolák na prijímacie skúšky. Vyštudoval dejiny v kombinácii so slovenským jazykom na vtedajšej Univerzite P. J. Šafárika v Prešove. Tu si našiel manželku, splodil dvoch synov a v Prešove pôsobí doteraz. História sa stala jeho chlebíkom aj vášňou, ale občas si rád vyčistí hlavu pestovaním rastlín či prácou s drevom. Najväčšou záľubou je však vydavateľská činnosť.
Stále pôsobíte na univerzite, alebo ste si mohli vyskúšať aj inú prácu?
Ako absolvent som dva roky pôsobil vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach, v roku 1983 ma prijali na katedru dejín FF UPJŠ a odvtedy som tu. Svedčí to aj o tom, že Prešov má pre mňa svoju hodnotu, hoci sa priznám, že pôvodne som chcel ísť študovať národopis do Bratislavy. Neskôr som Prešov začal mať rád a jedného dňa som si uvedomil, že ak mi toto mesto niečo dáva, mal by som to aj vrátiť.
Máte na mysli vydané publikácie, ktorým predchádzal výskum?
Áno. Najprv sme spolu s kolegami historikmi vydali Sprievodcu po historickom Prešove, potom prišiel Sprievodca po sakrálnych pamiatkach, kde sme zmapovali cirkevný život mesta. Tretia kniha boli Príbehy starého Prešova, dokonca aj v jazykových mutáciách. Našli sme veľkú podporu vo vedení mesta. V tom čase bol primátorom Juraj Kopčák a on mal obrovský zmysel pre históriu. Po rokoch výskumu sme s kolegami ešte vydali publikáciu Prešov 20. rokov 20. storočia, kde sme sa zaoberali zlomovými rokmi, keď zanikla Rakúsko-Uhorská monarchia, vzniklo Československo a nás zaujímalo, ako sa toto všetko odrazilo v meste, akým bol Prešov, keďže to bolo druhé najväčšie mesto na východe a bolo sídlom župy. Skúmali sme, či sa Prešovčania tešili politickým a ekonomickým zmenám, alebo boli proti, ako sa zachovali mestské štruktúry a podobne. Plánujeme ešte jedno rozšírené vydanie, aby sme čitateľom ponúkli ďalší rozmer fungovania mesta v tomto období.
Spomínate si na nejakú udalosť z histórie, ktorá sa vás mimoriadne dotkla?
Asi to bol rok 1918 a skutočnosť, ktorá sa odohrala pri kostole sv. Mikuláša. Vojaci prešovskej posádky sa po správach, že sa skončila vojna, odreagovali tým, že si viac vypili a rabovali obchody v meste. Na druhý deň privolaná posádka zo Spišskej Novej Vsi vojakov, ktorí nestihli ujsť domov a vrátili sa do kasární, pochytala. Na rozkaz veliteľa pod hlavičkou štatariálneho súdu všetkých 42 vojakov postupne po 5 zastrelili pri múre kostola.
Neskôr som v archíve našiel dobovú fotografiu dvoch žien a chlapca, ako sa pozerajú na múr kostola, v ktorom ostali stopy po guľkách popravčej čaty. Kedysi tam bola aj ceduľa, ktorá túto udalosť pripomínala, ale po nejakej obnove ju tam už nevrátili. Je to škoda, mala tam ostať ako výstraha alebo odkaz na dramatickú udalosť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
