Františkánov bude za vianočným stolom v prešovskom kláštore sedem

Museli sa naučiť upratovať, variť, žehliť. Darčeky neočakávajú, lebo materiálne veci nepotrebujú.

Museli sa naučiť upratovať, variť, žehliť. Darčeky neočakávajú, lebo materiálne veci nepotrebujú.

PREŠOV. Za múrmi kláštora františkánov v Prešove budú tráviť Vianoce piati kňazi a dvaja bratia rehoľníci.

Kláštor vedie páter Anton, vlastným menom Milan Kračunovský. Podľa jeho slov, sedem mužov v kláštore sa o seba vie postarať.

Zvládajú všetky potrebné práce. Paradoxne, vďaka bývalému režimu všetci majú aj civilnú profesiu, čo sa vždy zišlo.

Kláštor má aj svoju kuchárku, ktorá im pomáha niekoľko dní v týždni. Ale nie preto, že by sa im nechcelo, alebo že by nevedeli robiť domáce práce. Hlavným dôvodom je čas, ktorý potrebujú na duchovnú činnosť.

Páter uviedol, že mimoriadne to pociťujú práve vo vianočnom období.

„Pri spovedaní nás nikto nemôže nahradiť. Hoci v spovedelnici trávime aj niekoľko hodín, ľudia musia niekedy čakať,” prezradil pravý dôvod pomoci v kuchyni.

Páter pripomenul, že od samého začiatku od vstupu do rehoľného života sa museli učiť upratovať, variť, žehliť.

Všetko to, čo za nich doma robili mamky.

Predstavený kláštora je presvedčený, že na vianočnom stole im nič nebude chýbať. Veľa vecí si prichystali sami.

Spoločná večera je načasovaná na 18:00 medzi bohoslužbami. Potom vedno posedia, vypijú aj nejaký pohárik.

Ale iba toľko, aby mohli slúžiť polnočnú sv. omšu.

Na darčeky si nepotrpia

Vlani mali pri stole aj jedného bezdomovca.

Rehoľníkom je podľa pátra Antona veľmi ťažko dávať darčeky. Materiálne veci nepotrebujú, niekedy má sám problém vysvetliť to svojim príbuzným.

„Pravé posolstvo Vianoc je v tom, že veľký dar sme dostali z neba v osobe Božieho syna. Chceme si túto lásku a tento dar prejaviť aj navzájom, to nás napĺňa,” povedal páter.

Medzi rehoľníkmi je aj brat Tomáš, ktorý zbiera relikvie svätých a blahoslavených. Má ich vyše 300, čo je najviac na Slovensku.

Takémuto darčeku by sa vedel potešiť. Aj keď podľa pátra Antona nezbierajú ich pre naháňanie rekordov.

„Z malej osobnej zbierky vzniklo dielo. Nie je to pre oslavu františkánov, ale pre úctu týchto svätcov. Ľudia sa pri nich v priebehu roka schádzajú, je tam vystavená sviatosť a tak slúžia na verejnú úctu,” povedal predstavený kláštora z rehole Menších bratov Františkánov.