Do obce Hažlín v okrese Bardejov chcú prilákať turistov, ktorých zaujíma vojenská história. Napomôcť tomu má filmový dokument nazvaný Hažlínska tragédia a knižná publikácia Hažlínska tragédia v mozaikách spomienok.
BARDEJOV. Vznikli na základe pravdivého príbehu z obdobia 2. svetovej vojny, ktorý vyvrcholil popravou šiestich ľudí na sklonku vojnového roku 1944. Zapísal sa do dejín obce ako jej čierny deň.
Súčasťou projektu je aj knižný turistický sprievodca pre ekomúzeum, ktorý tvorcovia nazvali Čierne škvrny Hažlínskej tragédie.
Filmový dokument aj publikácia sú výstupom projektu cestovného ruchu, ktorý prináša novú koncepciu alternatívnej formy turizmu, návštevníkov obce by mal prilákať na regionálne dejiny. Autori svoj film ponúkajú do distribúcie slovenských kín.
Všetky tri výstupy projektu budú k dispozícii v obci a sú vhodnou formou doplnkového štúdia o udalostiach 2. svetovej vojny.
Tragédii predchádzala rebélia
Film približuje okolnosti verejnej popravy šiestich mužov vo veku od 18 do 44 rokov, ktorých zastrelili členovia nemeckej trestnej jednotky SD - Einsatzkommanda ZbV 27 v Hažlíne.
Celej tragickej udalosti predchádzala rebélia, ktorá sa udiala pred Vianocami 1944 na ceste medzi Hažlínom a Belovežou, kde vyzliekli pracovníka notárskeho úradu a dvoch žandárov.
Išlo pravdepodobne o čin partizánskej jednotky, ktorá sa ukrývala v okolitých lesoch. Udalosti nabrali tragický rozmer, keď nemeckí vojaci o tri dni vtrhli do Hažlína s cieľom nájsť partizánov a ich sympatizantov.
Na verejné miesto sústredili všetkých 260 mužov starších ako 15 rokov. Priamo tu popravili dvoch bratov Jozefa a Pavla Kurimajových, ďalších štyroch mužov zastrelili pri pokuse o útek alebo keď sa snažili skryť.
Mladých mužov vo veku od 15 do 35 rokov v počte viac ako 30 potom poslali do pracovného tábora v Bohumíne.
Použila výpovede očitých svedkov
Autorka projektu Silvia Slivková uviedla, že na projekte pracovali zhruba rok.
Filmová rekonštrukcia je založená na výpovedi očitých svedkov. Vo vojnovej snímke účinkovalo 25 rodených Hažlínčanov - mužov z obce a 12 detí hralo reálne postavy vojnových pamätníkov, navyše viac ako 30 školákov vytváralo vo filme kulisu pozorovateľov udalosti.
Na personálnom obsadení sa podieľali aj členovia vojenských historických klubov najmä z východného Slovenska.
Slivková urobila viac ako 50 rozhovorov s miestnymi ľuďmi. Najstaršou pamätníčkou bola vdova po Pavlovi Kurimajovi, Anna Kurimajová Olahová, ktorá v tomto roku oslávila 95 rokov.
Projekt vznikol na základe iniciatívy nadšencov vojenskej histórie, obec sa na jeho realizácii podieľala finančne. V Hažlíne dnes žije vyše 1 100 obyvateľov.
Obete tragédie sú pochované vedľa seba na miestnom cintoríne.
V obci sa nachádza aj cintorín z 1. svetovej vojny, kde našlo svoje posledné odpočinutie 83 vojakov rakúsko-uhorskej a ruskej armády.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
