Meno Jána Štovku sa v poslednom čase skloňuje v médiách pomerne často. Mnohí ho poznajú ako fotografa, učiteľa alebo muzikanta. Prízvukuje, že dôležitá je pokora.
Ako dlho sa už venujete fotografii a ako ste sa k nej dostali?
– K fotografii som sa dostal už ako malé decko. No povedať, že fotím, môžem od roku 2009. Vtedy som v Prahe absolvoval školu fotenia, kde som sa mal možnosť stretnúť s veľkými menami českej fotografie, ako je napríklad profesor Vojtechovský a iní. Vtedy som sa k fotografii dostal hlbšie a zistil som, že fotografia nie je o pokuse a omyle, ale o nejakom vedomí a vedení. V roku 2011 som sa stal členom Asociácie profesionálnych fotografov a odvtedy si môžem povedať, že som fotograf.
Čo vás viedlo k fotografii? Predsa len, vyštudovali ste hudobnú výchovu a etiku.
– To, čo som vyštudoval, ma prestalo baviť. Robil som folklór a husle a žil som tým v podstate od svojich šiestich rokov. Jednoducho prišiel čas, keď si človek zhodnotí svoje reálne možnosti a schopnosti. No a ja som zistil, že to, čo som dosiahol, je asi môj vrchol. Povedal som si, že buď sa poobzerám po niečom inom, alebo sa budem udržiavať v nejakej forme a predchádzať úpadku a pádu. No to ma už prestávalo baviť. Proste mám rád výzvy, ktoré ma posúvajú dopredu.
Čo fotíte najradšej? Sú to portréty, krajiny alebo niečo iné?
– Všetko. Fotograf by mal byť, aspoň zo začiatku, všeobecne rozhľadený. Povedať si v našich končinách, že som len portrétny alebo len produktový fotograf, je nemysliteľné. Tým sa človek neuživí. Je dobré, keď človek musí fotiť všetko. Pretože, keď dostanem zákazku nafotiť interiér, exteriér, človeka, modelku alebo produkt, musím to zvládnuť.
Ako vyzerá podľa vás dobrá fotografia?
– Podľa toho aká fotka. Či rozlišujeme portrétnu, reportážnu alebo nejakú umeleckú fotografiu, kde je vždy jednoznačný prínos - emócia. Je jedno, či je tá fotka čiernobiela, rozmazaná, nerozmazaná, ostrá, s dokonalou kompozíciou, so zlou kompozíciou. Veď najdrahšia fotka na svete je Rýn, na ktorú keď sa človek pozrie, nevidí nič. Sú to len línie Rýna, nejaké výtvarné umenie. Väčšinou všetky tie najdrahšie fotky nie sú technicky dokonalé, ale niečo z nich ide. Aj velikáni svetovej alebo československej fotografie pracovali s emóciou, so svetlom a tieňom. A aj to svetlo a kompozícia je podradené emócii. Fotka by podľa mňa mala vyjadrovať nejaký pozitívny pocit, aspoň väčšinou. Okrem reportážnych fotiek, ktoré teraz vo svete veľmi letia a sú naozaj silné. Ale zas to je svet. Fotografi zachytávajú iba to, čo sa deje momentálne vo svete.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
