Rodák z Kapušian pri Prešove Jozef Rentka začal písať pred rokom. Za ten čas stihol vydať už štyri knihy. Najbližšia mu je téma lásky.

KAPUŠANY. Písať vraj nikdy nemal v pláne, dokonca ani slovenčina ho zvlášť neoslovovala. Napriek tomu sa do toho vo svojich 77 rokoch pustil.

Úplnou prvotinou bola báseň z aforizmov, kritizujúca predvianočný zhon. V septembri minulého roka napísal svoj debut Postrehy, v marci tohto roku Miniatúry venované láske a pred pár mesiacmi Fragmenty lásky.

Autor najprv uvažoval o aforizmoch, postupne sa však pobral cestou veršovania.

„Myslel som si, že bude dobre, keď tomu dám rým, že to bude pôsobivejšie,“ vysvetlil.

Niektorí čitatelia sa ozývali, vraj to, čo píše, nie je poézia.

„Vravím im, neviem, čo je to, ale zveršoval som to, aby to bolo pôsobivejšie,“ povedal s úsmevom. „Niekto povie, že poézia je trpenie pre lásku, iný, že radovanie sa.“

Nie je to životopis

O láske vzniklo už mnoho básní a piesní. Prečo teda o nej písať opäť?

„Lebo je plno lásky okolo nás, ale keď sa pozriete z druhého pohľadu, tak je jej málo, lebo tam, kde je potrebná, tam nie je,“ vysvetlil Jozef Rentka. I sám si z nej niečo okúsil.

„Niečo je zo života, ale je toho málo,“ prezradil tajomne. Zaujímalo nás teda, či nepíše o sebe.

„Nie je všetko curriculum vitae. V prvej osobe píšem preto, lebo ako písať v inej osobe – ty miluješ, on miluje? Najlepšie je to v prvej osobe, a to mýli asi každého. Toto si tak prežil? pýtajú sa. Nie, ono to je len tak napísané,“ hovorí s úsmevom.

Ako spomenul, sám veľa šťastia v živote pri láske nemal. „Nemal som veľa žien. Stretol som jednu takú, čo mi nebolo treba, a také šarvátky, výstrelky to boli.“

Pri dvorení kedysi vraj nebásnil, „lásku som vyznával spontánne, bez veršov.“ V tom však, aby to v láske fungovalo, má jasno.

„Aj muž, aj žena majú úlohy v láske, žena nemá tajiť svoje vlohy, prednosti v láske a muž má dbať o to, aby tieto skutky lásky sa neopakovali, aby boli vždy iné,“ hovorí autor.

Jedna na Vianoce, ďalšia...

Každú knihu si ilustroval sám, vlastnými kresbami.

Na otázku, ktorá je najlepšia, odpovedá jednoznačne. „Tá posledná je vždy naj. Postupne vylepšujete. Pre mňa má každá iný prínos, sú to také moje deti a každej matke každé dieťa je milé,“ hovorí.

Štvrtá kniha mu vyšla len pred pár dňami. A načasoval si to výborne, lebo ňou odbavil hneď viacerých „ježiškov“.

Teraz vydáva v nákladoch pre rodinu a známych. Má však v pláne pripraviť zo všetkých štyroch titulov knižný balík.

„A ten potom dám nakladateľstvu – a robte si, čo chcete, ja už mám čas čakať,“ hovorí so smiechom spisovateľ.

No neustáva. Už má v hlave piatu knihu. „Zase bude o láske, budú dlhšie state a bude tam dej. A nielen vymyslené, ale aj ten môj,“ hovorí zatiaľ o prvých nápadoch voči svojmu „piatemu dieťaťu“.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári