Celý život venoval Ján Lazorík boju za ľudovú slovesnosť. Chcel priestor pre prezentáciu toho, čo zanechali predkovia. Je sklamaný z televízie, chcel by ustanovizeň, ktorá by sa starala o kultúrne dedičstvo regiónov.
KRIVANY. Meno Ján Lazorík netreba bližšie predstavovať. Je už pojmom. A to nielen v regióne Hornej Torysy, v Šariši, ale aj ďaleko za jeho hranicami.
Písať o jeho osobe a činnosti by bolo na jedny celé noviny. Predsa len má 94-ročný bojovník za ľudovú slovesnosť na médiá ťažké srdce.
Vstúpiť do domu Jána Lazoríka je ako prísť do múzea. Desiatky fotografií, listov, rôznych predmetov, ktoré sú už pre mnohých mladých známe len z učebníc dejepisu. Pre etnografa je to však domov a celý život.
Spomína si, ako prišiel do Krivian v päťdesiatych rokoch pestovať a vysádzať škôlky, založil tu mičurinskú stanicu. Vtedy vraj národ ešte žil v absolútnom spojení s prírodou.
Do obce prišiel urobiť prírodovednú stanicu, aby sa žiaci učili spoznávať rastliny. Vtedy vraj spoznal prvé talenty. „Našiel som tu ohromných géniov, ľudových rozprávačov,“ spomína.
V tom čase sa aj dal na ľudovú tvorbu. Začali cvičiť scény. A často, podľa jeho slov, ani veľmi cvičiť nemusel. „Ľudia ako žili, tak sa aj na javisku prejavili, rozprávali, spievali,“ hovorí Lazorík.
Dvadsaťšesť filmov
Spomína si, ako so scénkou „Krstenie na parobka“ vystupovali na festivale v Levoči. A vtedy sa tam náhodou zjavil režisér Martin Ťapák. „Jak ju videl, tak luskol a povedal – ja toto musím nahrať, musím z toho urobiť film.“
Práve tento film, už pod názvom Z chlapčeka vojak, v Ťapákovej réžii, obsadil v roku 1966 na festivale v Dubline druhé miesto.
S radosťou a hrdosťou spomína Lazorík aj na časy, keď bol riaditeľom v košickej televízii Štefan Oľha, ktorý nahral 18 jeho scénok.
Etnografovi je ľúto jeho práce, nechce, aby vyšla nazmar. Začal teda všetko spisovať do zošitov. Hry ako Dožinky, Chodenie s jedličkou či Varenie lekváru a mnoho ďalších zobrazujú život vtedajších ľudí.
Teraz tieto scénky vydáva v zošitoch, práve mu vyšli 17. a 18. zväzok. A mnohé z nich neostali len na ochotníckych doskách.
„V Krivanoch bolo natočených 26 filmov a nikto o tom nič nevie. A dnes si zapnete televíziu a nič tam nemáte,“ ponosuje sa.
((a))
Archívne video z roku 2010 zo seriálu Nehaňte ľud môj
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
