Na udalosti z konca druhej svetovej vojny v Prešove spomína pamätník Pavel Prokopovič (medzititulky redakcia).
Koncom vojny sme bývali v Solivare. Boli sme šesťčlenná rodina.
Mamka domáca – vtedy máloktorá žena pracovala. Otec bol železničiar. Ako decko som bol zvyknutý na to, že prišiel s „avízom“ vojak zo železničnej stanice, aby otec okamžite nastúpil do služby viesť nejaký mimoriadny vlak.
Otec celú vojnu slúžil. Neraz prišiel zo služby zašpinený po uši, lebo pri nálete sa ukryl do priepustu alebo kanála.
Odprevádzal otca do služby, prišli Nemci
V ten deň (bolo to asi deň pred príchodom sovietskych vojsk) prišiel po otca vojak s rozkazom okamžitého nástupu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári