Tento Veľkošarišan vyštudoval ekológiu a environmentalistiku vo Zvolene, špecializoval sa na ochranu vtáctva a ako občiansky aktivista uspel pri viacerých kauzách, no nie vo voľbách. Médiá zaujal mesačným pobytom na Šarišskom hrade, dnes má pod palcom viacero hradných zrúcanín. Sárossy začínal ako dobrovoľník na hrade vo svojom meste, dnes sa profesionálne venuje opravám troch zrúcaním z tzv. Prešovskej hradnej cesty.
Vaše priezvisko je vo Veľkom Šariši rozšírené. Viete, kam až siahajú vaše korene?
Otec spracovával rodokmeň, dostal sa do polovice 18. storočia. Chýba nám jedna generácia, aby sme potvrdili príbuzenstvo môjmu menovcovi, ktorý bol sťatý v prešovských jatkách. Trochu rebelantstva mi v krvi ostalo.
Momentálne sa profesijne venujete len hradom?
Áno. Už tretí rok koordinujem projekty zamerané na obnovu hradných zrúcanín. Začínal som ako dobrovoľník a prerástlo to do štádia, keď ma to živí.
Ktoré hrady máte na starosti?
Keď som túto možnosť nedostal na Šarišskom hrade, tak som sa poobzeral po okolitých hradoch a vznikol nápad Prešovskej hradnej cesty. Cieľom je spojiť a zveľadiť šesť hradných zrúcanín (Šariš, Kapušany, Šebeš, Zbojnícky, Lipovský hrad a Obišovce). Na všetkých ešte stojí kameň na kameni, sú pomerne dobre prístupné, takže v nich vidím potenciál. Dva roky som pôsobil v Kapušanoch, vlani som koordinoval hrady Šebeš, Obišovce a Plaveč.
Čo je na tej práci najťažšie z technického hľadiska?
Sú hrady, kde konštrukcie stoja, ako Veľký Šariš či Kapušany. Tam je náročné skĺbiť záujmy pamiatkarov a predstavy ľudí, ktorí chcú obnoviť zrúcaninu. Je dôležité urobiť zmysluplný a uskutočniteľný projekt a hlavne nájsť schopnú partiu ľudí, ktorí chcú robiť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
