Na prvý pohľad stáli vždy v úzadí, ale bez leteckých mechanikov by sa množstvo letov vôbec neuskutočnilo. „Čierni“ profesionáli totiž technicky pripravovali vetrone, motorové lietadlá či vrtuľníky na let tak, aby boli pre pilotov bezpečné. Občas hasili aj problémy s malými nehodami, ale čo je podstatné, za celé desaťročia vďaka nim Aeroklub Prešov patril na Slovensku medzi kluby s najnižšou nehodovosťou. Bez nich sa to jednoducho nedá.
PREŠOV. Nemali to ľahké. Pracovali pre Aeroklub za veľmi nízku mzdu a v ťažkých podmienkach.
V hociktorom strojárskom závode by si zarobili oveľa viac, ale svoju prácu milovali. Neváhali pracovať 14 až 16 hodín, cez víkendy a to aj bez dielne, pomocného skladu či sociálneho zariadenia.
Akoby nepatrili nikam a pritom ich potrebovali pri každom chystanom prelete lietadla.
„Život prežili vo vyradenom vagóne a často sa sťahovali z letiska na letisko. Na piecke si zohrievali vodu na čaj aj umývanie alebo jedlo, ktoré im manželky nabalili. V zime to nemali ľahké hlavne pri tankovaní. Z autocisterny sa tankovali pohonné hmoty do lietadiel ručne cez lievik s jelenicou. Všetci si vážime, že aj napriek tomu robili svoju prácu s láskou a viacerí mali doslova zlaté ruky,“ povedal o mechanikoch člen prešovského Aeroklubu Viliam Zbiňovský.
Dodnes spomínajú na Norberta Liteckého, Jána Janeka, Michala Kollára, Imricha Ferka, Štefana Banduru, Jána Gaľu a Tomáša Miháľa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
