Film natáčali na poslednú chvíľu. Vedeli, že ním chcú odovzdať aj nejaké konkrétne posolstvo. Nakoniec oslovil ľudí natoľko, že si idú zaň prevziať cenu priamo do Hollywoodu. Aj tak môže vyzerať americký sen „po prešovsky“.
PREŠOV. Partia mladých filmárov, ktorá funguje pod hlavičkou JoyMotion, prekročila vďaka svojej tvorbe hranice.
Ich film Missing Memories vyhral na medzinárodnej súťaži 48 hours Project o najlepší krátkometrážny film za rok 2014.
Na poslednú chvíľu
Súťaž trvala od januára do decembra, oni to stihli skutočne natesno.
„Šli sme do toho s malou dušičkou, bolo to dva dni pred uzávierkou. Vraveli sme si, že idú Vianoce, ešte veľa
vecí treba dorobiť, ale obetujeme tomu dva dni. Buď teraz alebo nikdy, lebo vždy to budeme odkladať, bude iná robota,“ objasnil počiatky producent a režisér Ondrej Martinkovič.
Ten sa venuje filmu amatérsky 8 rokov, z toho 2 na profesionálnej úrovni v rámci firmy. Do projektu šiel spolu s partiou v zložení Gabriel Horváth, Michaela Kučmová, Jakub Červeňák a Matej Martinkovič.
Po úspešnej registrácii sa vyráža na obhliadku terénu . Foto k článku: archív
Vzácny čas
Sen natočiť nejaký krátky film vraj mali už od začiatku. Vždy však mali plno iných povinností, chýbal im čas. A práve táto skutočnosť sa stala aj námetom pre film.
Hlavnou myšlienkou filmu je vzťah otca a dcéry, ktorý trpí pre otcovu pracovnú vyťaženosť. Tvorcovia tu skĺbili dve časté skutočnosti.
„Z vlastných skúseností vieme, že niekedy nemáme čas sami na seba, na svoje rodiny, kamarátov, tak sme si povedali, že to je nosná téma, každý bojuje s časom. A druhá vec, čo vnímame, že rodiny trpia, je kríza otcovstva. Dcéra má otca, ten chodí do práce, aby rodinu zachránil a paradoxne ju potom stráca, lebo nie je doma, nevenuje sa jej,“ vysvetľuje Ondrej.
Ako hovorí, hoci je téma otrepaná, oni ju poňali svojím spôsobom a dali do nej samých seba.
Hľadanie vhodného miesta na scénu.
O komplikácie nebola núdza
Filmový debut sa nerodil najľahšie. Naopak, museli bojovať s viacerými problémami
„Platí sa registrácia 150 dolárov, nevedeli sme, či sa nám to vráti. Bola strašná zima, hlavne Majke (vo filme hrá dcéru – pozn. red.), zábery sa nedali nahrávať viackrát. Je zima, skoro sa stmieva, začať točiť sme mohli až o dvanástej kvôli škole a práci hercov,“ vymenúva trampoty Ondrej.
Samotná súťaž je 48-hodinová. Za ten čas musí vzniknúť scenár, nájsť hercov, natočiť, postrihať a poslať.
Aby nemohli oklamať systém, po registrácii sa spustí časomiera, ktorá vygeneruje tri veci a tie musia byť vo filme použité. U nich to bolo meno režisérky, nákupný košík a konkrétna veta.
Napriek všetkému to stihli, dokonca ešte pár hodín pred definitívnou uzávierkou. Vraj pomohlo i to, že to bola dráma, nebol tam teda akčný strih či naháňačky. Problém však bol opäť čas. Nemohli zvlášť opakovať zábery, museli točiť rýchlo.
Herci sa učia text.
Lepšie sa spoznali
Okrem víťazstva mala súťaž aj ďalšie obohatenia. Hoci fungujú dva roky, ešte nikdy neboli 48 hodín spolu nonstop. Bol to teda skvelý priestor na vzájomné spoznávanie sa.
„Iné je točiť zákazku a iné byť 24 hodín nonstop. Bolo to obrovské upevnenie vzťahov, zistili sme, kto ako reaguje, keď je nevyspatý, nervózny,“ hovorí s úsmevom Ondrej.
A ešte čosi. „Malý projekt nám pomohol spoznať mnoho dobrých ľudí.“ Či už pri príprave, či pri sponzorstve. „Malý projekt nám pomohol spoznať mnoho dobrých ľudí.“
Posledné pokyny.
Vybrali si ich ľudia
Ich film Missing Memories ocenili za najlepší v kategórii „hlas ľudu“. Reklamu si však nerobili žiadnu, keďže v súťaži hlasovali len prihlásení z celého sveta a za poplatok.
O miesto sa delili s ďalším filmom z Kalifornie. Pôvodne si vraveli, že stačí, že vyhrali, nemusia tam ísť. Postupne však zvážili, že taká fotka so soškou priamo v Hollywoode je predsa len iná káva aj pre ich vlastné zviditeľnenie v rámci brandže.
Rozpočet na film nebol žiadny, iba spomínaná suma na registráciu.
Niektorí im vraj vravia, že to, čo niekoho láka celý život, oni dosiahli už teraz. No ako hovorí Ondrej, má to i jeden háčik.
„Každý teraz čaká niečo viac. Vždy sme sa snažili pracovať s nasadením, radosťou, zápalom a teraz to musí platiť minimálne dvakrát viac,“ vysvetľuje.
Sám vníma, že sú momentálne na vlne, ktorá ich rýchlo vyniesla hore a ľahko môžu spadnúť. Musia teda čo najlepšie využiť tento čas a uchytiť sa.
Postupne chcú zmenšovať počet svadieb a stužkových a posunúť sa na dokumenty, klipy, reklamy. „Od začiatku je naším snom natočiť nejaký celovečerný film. A k tomu sú potrebné malé krôčky.“
Túžia po filme, ktorý zaujme, osloví, človeka prinúti zamyslieť sa. Tak, ako ten víťazný. Pri hľadaní peňazí vraj stretli otca, ktorý má rozbehnutú firmu, ktorej sa dosť venuje, a dcéru. Film ho vraj úplne chytil za srdce, skoro sa rozplakal.
Natáčanie sa skončilo, ide sa strihať.
Hľadajú peniaze na letenky
Už o pár týždňov, 24. februára, je slávnostné odovzdávanie cien v Hollywoode. Mladí tvorcovia majú veľkú túžbu sa ho zúčastniť.
Problémom sú však financie. Z 11 ľudí, ktorí sa zapojili do filmu, by chceli ísť do Ameriky štyria. Mesiac pred odovzdávaním mali peniaze na jednu letenku.
„Je to šialené, ale tak si vravíme, že keď sa stal zázrak a vyhrali sme to ocenenie, tak veríme, že sa podarí aj druhé a nájdeme peniaze,“ hovorí Ondrej. Momentálne hľadajú sponzorov.
Ondrej s partiou však nelietajú v oblakoch, hoci by to vďaka takému úspechu problém nebol.
Chcú aj naďalej pracovať so zápalom a nasadením. V najbližších dňoch vyjde dokument z ich dielne, točia tiež práve klip pre jednu prešovskú kapelu.
A kým si splnia sen v podobe celovečerného filmu, chceli by sa venovať aj sérii krátkych filmov. „Nehľadali by sme celebrity, ale jednoduché zaujímavé osoby,“ hovorí Ondrej.
Stále však chcú, aby ich tvorba mala nejaké posolstvo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
