Modly (In gold we trust) je názov výstavy Tomáša Olijára z Dubovej pri Svidníku. „Čo je dnes naším bohom?“ pýta sa autor.
BARDEJOV. „Výstava, ktorú vám ponúkame nekritizuje, nehodnotí, iba ukazuje a odkazuje nám, aby sme sa zamysleli či modly, ku ktorým sa dnes obraciame stoja za to, aby vytvárali naše hodnoty,“ uviedol jej vernisáž minulú stredu riaditeľ Hornošarišského osvetového strediska (HOS) Juraj Bochňa.
V galérii HOS-ky potrvá do 20. februára.
Tomáš Olijár (27) študoval grafiku na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Učí na Základnej umeleckej a Strednej priemyselnej škole vo Svidníku a krátko pôsobí aj v tamojšom Múzeu ukrajinsko-rusínskej kultúry.
Jeho tvorba analyzuje problematiku mediálnej manipulácie, konzumu, zneužívania moci, brainwashingu a zmeny hodnôt našej spoločnosti. Inšpiruje sa mytológiou, náboženstvami, filozofiou a politikou.
Prevrátené
„Je to taká moja výtvarná kontemplácia, úvaha nad tým, kam sme sa dnes dopracovali, na aký civilizačný stupeň sme pokročili, že našou hlavnou črtou je to, že sme totálne prevrátili tie naše hodnoty,“ uviedol výstavu Olijár.
„Zrazu sa stalo to, že tí, čo mali kedysi prirodzenú autoritu, sú dnes zosmiešňovaní, vulgárnosť je dnes štandardom, kultivovaný prejav je výnimočný, vysoké sa stáva nízke, človek, ktorý ide do divadla je považovaný za čudáka, kvalitná kultúra zostala v suteréne a plytké mediálne žvásty sú vynášané na nebesia,“ hovorí autor.
Nosnou myšlienkou, ktorú nazval „Modly“ s podtitulom „In gold we trust“ má byť materiálno, ktoré sme dnes dosadili za duchovno.
Zamýšľa sa aj nad tým, že je desivé, že v reklamách objímame elektrospotrebiče, ale keď ideme po ulici maximálne do seba tak narazíme.
Ako zombíci
„Čomu sa dnes klaniame? Hovoríme, že veríme v Boha – „In god we trust“, ale nie je tam niečo náhodou vsunuté? Stačí tak málo, jedno písmenko a nakoniec je z toho „In gold we trust“ – veríme v zlato. Tomu sme dnes dali dôveru. A dôvera nemá ďaleko od viery, pretože ak niečomu dôverujeme, tak tomu aj veríme. A ja sa pýtam, čomu dnes veríme? Čo je naším bohom?“
Podľa Olijára niekedy naši predkovia vnímali čas a život ako kolobeh, cyklus. Rozmýšľali v kontexte za našich predkov pre našich potomkov.
Teraz rozmýšľame od minulosti do budúcnosti v zmysle, že čo bolo predtým je nemoderné a zastarané a stále chceme ísť smerom dopredu aby sme rástli, ekonomika išla hore, zvyšovali sa mzdy. Uvažujeme len tu a teraz, za seba, nič iné neriešime.
„Na mňa to pôsobí sebadeštrukčne. Ideme riešiť elementárne veci ako je rodina. Rodina? Pred dvetisíc rokmi by vás ľudia vysmiali. Samozrejme, že rodina bola prirodzeným základom spoločnosti. Príde mi to tak, že ideme objavovať teplú vodu. A sme už ako zombíci, nemáme čas ani rozmýšľať, musíme len makať, aby sme zarobili a prežili. Nežijeme v prítomnosti a všetko je spochybnené,“ dodáva autor.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
