Zomrel v roku 2013, ale pre prešovských aeroklubákov a ľudí, ktorí ho osobne poznali, je tu stále. Ostala po ňom stopa, na ktorú sa nezabúda. Zo všetkých prešovských inštruktorov lietania vyškolil najviac pilotov, z niektorých sa stali vojenskí či športoví piloti, z iných kapitáni Československých aeroliniek.

PREŠOV. Začínal ako modelár. Ako chlapec mal prístup k stolárskej dielni svojho otca a práca s drevom sa stala preňho koníčkom. Čo sa pri otcovi naučil, mnohonásobne zužitkoval pri modelárstve.

Jeho modely lietadiel nielenže lietali, ale na súťažiach patril medzi najlepších. Rád sa podelil so svojimi skúsenosťami a mnoho mladých chlapcov ovplyvnil na celý život, lebo sa pre nich modelárčenie stalo koníčkom aj vášňou.

Viedol dokonca aj krúžky v školách. Vzťah k modelárstvu vypestoval aj u svojich synov Petra a Martina, neskôr aj k motoristickému športu. Sám skonštruoval 120 makiet lietadiel, ktoré boli donedávna vystavené aj v prešovskom krajskom múzeu.

Skákal, lietal aj učil

Sebaisto sa pohyboval medzi parašutistami aj pilotmi, vari aj preto patril medzi vynikajúcich inštruktorov a piloti, ktorých naučil lietať, si naňho dones s úctou spomínajú.

„Vedel vynikajúco prepojiť teóriu s praxou, takže jeho žiaci sa už pri prvých letoch cítili bezpečne, dostatočne poučení aj o možných mimoriadnych udalostiach počas letu. Svoj prvý premet na L-13 OK 18-38 som urobil práve s ním,“ spomína pilot Ján Brehový.

Bol to inteligentný a svojrázny človek. Za každú srandu, kamarát s veľkým srdcom, ale s istou dávkou rebelantstva. Nerád ohýbal chrbát a menil názory.

To bol aj dôvod, prečo mu v 60. rokoch z politických dôvodov zakázali lietať. Trvalo to celých 15 rokov, ale na letisko a kamarátov nezanevrel. Naopak. Bol aktívnym členom Aeroklubu celých 60 rokov.